Dovoľte nám postupne predstaviť náš tím fyzioterapeutov. Ako prvý v poradí sa nechal vyspovedať Mgr. Jakub Jendrichovský, špičkový fyzioterapeut, lektor a odborník, ktorý spája generácie poznania s praxou. Jakub je lektorom na Fakulte zdravotníckych vied UCM v Trnave, kde vedie študentov bakalárskeho štúdia v predmete Kinezioterapia v klinických odboroch a diagnostika a terapia funkčných porúch. Rozprávali sme sa s ním nielen o profesii, ale aj o rodine, osobných hodnotách a prístupe k terapii.
Jakub, aké to je vyrastať v rodine, kde je otec (PhDr. Marián Jendrichovský) známy odborník vo vašom odbore?
J.J.: Ako dieťa som si to veľmi neuvedomoval. Až neskôr som pochopil, že otec má vlastné odborné koncepty – metodiky, učí, vydáva knihy a inšpiruje iných fyzioterapeutov. Postupne som začal chápať, že to, čo robí, má hlboký zmysel.
Čo ťa priviedlo k tomu, že si sa stal fyzioterapeutom aj ty?
J.J.: Pravdupovediac – ľudia. Bavila ma predstava pracovať s ľuďmi, byť s nimi v kontakte. Otec ma často brával do práce, a to prostredie mi bolo blízke. Navyše, aj moja staršia sestra je fyzioterapeutka, takže sme taká terapeutická rodina.
Čo ťa na tejto práci baví najviac?
J.J.: Najviac si užívam práve prácu v zóne terapeut – pacient. To, že môžeš byť niekomu oporou, naviesť ho, cítiť výsledok. Ten efekt, zmena, spätná väzba – to je pre mňa to najdôležitejšie. Interakcia s človekom – vzťah, dôvera, proces.
Ako pristupuješ k celoživotnému vzdelávaniu? Máš absolvované nejaké doplnkové vzdelávanie:
J.J.: Samozrejme, absolvoval som veľa odborných kurzov nad rámec vysokoškolského štúdia.
RFT – respiračná fyzioterapia
KPR – kardiopulmonálna rehabilitácia
NMS – neuro-musculo-skeletálny koncept diagnostiky a terapie
NMT – neuromobilizačná terapia
Diagnostika funkčných porúch u športovcov
Máš nejaký vlastný prístup? Ako postupuješ ako terapeut?
J.J.: Snažím sa metódy prepájať. Nechcem zostať „uviaznutý“ v jednom koncepte alebo metodike. Vždy hľadám svoj vlastný spôsob, ako fyzioterapeut však musím byť nielen kreatívny ale najmä efektívny. Osobne nie som veľkým fanúšikom bezkontaktných terapií, kde sa pacient vedie do určitých pozícií, pričom sa však nevyužíva manuálna práca terapeuta. Cvičenie je samozrejme veľmi dôležité, ale dnes sa z terapie niekedy vytráca dotyk. A pritom práve manuálny zásah, práca rúk terapeuta, je niekedy to najdôležitejšie.
Aký bol tvoj najzaujímavejší prípad v poslednom období?
J.J.: Mal som pacienta po operácii svalového transferu – z dôvodu poškodenia nervus radialis. Na Slovensku sa tento zákrok nevykonáva a tak pri ňom neexistujú rehabilitačné protokoly. Musel som si teda nastaviť vlastný terapeutický plán – logický, založený na prepájaní súvislostí a funkčných vzťahov. A podarilo sa – výsledky boli viditeľné. Neskôr som sa spojil s pánom doktorom z Čiech aby som celý postup a výsledok prekonzultoval a už sme zostali v kontakte, z čoho mám radosť.
A čo nemocničná prax?
J.J.: Uzavrel som ju. Bola to výborná skúsenosť, veľa mi dala, ale cítim, že súkromná prax a učenie sú smer, ktorému sa chcem venovať. Mám v sebe priestor tvoriť a spájať vedu s praxou.
Jakub Jendrichovský je zástancom spojenia teórie, dotyku a aktívneho prístupu. V jeho terapii nájdete rešpekt k človeku, prepojenie odborných škôl aj túžbu pomáhať. Na vstupné vyšetrenie k nemu sa neváhajte objednať na telefónnom čísle:
Vitalclinic Bratislava:
+421 903 421 525
