Syndróm šikmého krku a polohová plagiocefália
Syndróm šikmého krku patrí k pôrodným traumám periférneho motorického systému. Popôrodná trauma väčšia alebo menšia blokuje štart ideálneho motorického vývoja. Ide o poranenie mäkkých tkanív v oblasti šije a hlavy. Poškodenie mäkkých tkanív sprevádza reakcia, bolesť alebo minimálne pocit diskomfortu, môže to byť lokálny edém alebo hematóm.
Bolestivé problémy v oblasti cervikokraniálneho prechodu a v oblasti šije majú negatívny vplyv na celkový motorický vývoj dieťaťa a na celkové prospievanie dieťaťa. Všetky tieto popôrodné poranenia majú spoločné, v oblasti posturálneho držania antalgické, držanie hlavy v predilekcii, tzv. šikmý krk.
Všetky tieto klinické prejavy rozvinutého syndrómu šikmého krku, nie sú vidieť okamžite po narodení, ale rozvíjajú sa v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov. Hlava dieťaťa je otočená k jednej strane, držaná v reklinácii, šikmo uklonená k postihnutej strane a rotovaná na druhú stranu (zdravú). Toto predilekčné držanie pretrváva. Pri otočení hlavy na druhú stranu, má dieťa problém ju tam udržať. Hlava dieťaťa je zležaná a na záhlaví, na ktorom dieťa stále leží, je menej vlasov. Tvár je asymetrická a na strane úklonu je tvár o niečo menšia, asymetrická je aj lebka. Môžu sa objaviť problémy so sluchom na strane, kde dieťa dolieha uchom stále na podložku. Asymetrické držanie šije v zmysle úklonu hlavy sa prenáša na celý trup, čo vedie k skoliotickému držaniu tela. Asymetria sa prenesie až k panve. Konštantná asymetria držania hlavy vedie ku konštantnému držaniu panvy ventrálne a kraniálne na strane úklonu. Obmedzenie pohyblivosti panvy má vplyv na zrenie bedrových kĺbov. Ventrálne postavenie panvy sprevádza hyperabdukcia a vnútorná rotácia bedrových kĺbov. Šikmé postavenie panvy a nefungujúca brušná muskulatúra môže priniesť gastrointestinálne ťažkosti (reflux, plynatosť), pretože na žalúdok a čreva nepôsobí správny vnútrobrušný tlak. Ak je hlava, panva a osový orgán v asymetrii, tak potom vidíme asymetrickú hybnosť všetkých končatín, a to v polohe na bruchu i na chrbte. Celá táto situácia znamená oneskorené vzpriamovanie, nastáva porucha vzpriamovacích mechanizmov. Obmedzená je aj pasívna hybnosť hlavy k jednej strane. Na postihnutej strane chýba súhra ruka – ústa, dieťa sa orientuje stále k zdravej strane, tým nastáva fixované asymetrické držanie a asymetrická hybnosť. Výsledkom je asymetrický motorický vývoj dieťaťa. Dieťa rozhodne nie je ohrozené tým, že by sa nechodilo. Jeho hrubá motorika je vo veku 12. – 16. mesiacov v norme, dieťa samostatne chodí. Posturálna adaptácia znamená začiatok fixácie asymetrického držania. Táto asymetria sa stáva základom pre vznik skoliózy a znamená poruchu zrenia bedrového kĺbu na strane úklonu.
Ďalšie prejavy dieťaťa so syndrómom šikmého krku
Dieťa je plačlivé, motoricky nepokojné, býva označované ako neurotické alebo hyperexcitabilné dieťa. Takto nepokojné a plačlivé dieťa má problémy s príjmom potravy, ktoré vyplývajú z jeho posturálnej situácie. Treba si uvedomiť, že sanie a prehĺtanie sú motorické funkcie. K saniu a prehĺtaniu potrebuje drobné pohyby do flexie v kraniocervikálnom prechode a koordináciu jazyka. Bolesť v oblasti šije a nemožnosť jej napriamenia spôsobuje pri príjme potravy veľký problém. K saniu a prehĺtaniu potrebuje spraviť krátky kyv hlavy dopredu a to nemôže. Na strane úklonu je sanie komplikovanejšie. Problém zaspávania, prerušovaný spánok, plač zo spánku sú ďalšie príčiny zlého príjmu potravy dieťaťa. Deti so syndrómom šikmého krku poznáme v kojeneckom období podľa častého slintania. Slintanie je dôsledok problému s prehĺtaním. Dieťa zle prehĺta počas kŕmenia, strava vyteká von. Medzi jedlom mu vytekajú sliny, pretože má pootvorené ústa a nemôže sliny dostatočne prehĺtať.
Polohová plagiocefália
Polohová plagiocefália a výrazná brachycefália sú deformity lebky, ktoré vznikajú počas jej rastu a sú spôsobené vonkajšími kompresívnymi silami pôsobiacimi na hlavu dieťaťa. Tieto polohové deformity môžu vznikať v rôznom časovom období. Prenatálne ich môžu spôsobiť faktory, ktoré obmedzujú priestor okolo plodu. Postnatálne kraniálne sploštenie je prítomné až u 56 % viacnásobných tehotenstiev. V tomto prípade sa deti rodia s normálnym tvarom lebky a polohová plagiocefália sa vyvinie ako následok jednostrannej pozície dieťaťa, ktorá je zapríčinená buď perinatálnym poškodením dieťaťa, alebo nevhodným polohovaním rodičov. Perinatálna deformácia, ku ktorej dochádza počas prechodu cez pôrodný kanál je fyziologická, ale zvyčajne je dočasná a spontánne sa odstráni do 6. týždňov u zdravých detí s nepoškodeným motorickým vývinom. Plagiocefália tak nemôže byť diagnostikovaná, kým dieťa nemá najmenej šesť týždňov. Deformitu lebky novorodenca môžu spôsobiť aj sily použité pri asistovanom pôrode. Obzvlášť náchylné na polohové deformity lebky sú predčasne narodené deti, pretože ich kosti lebky sú tenšie a krehkejšie ako u detí narodených v termíne.
Ďalším faktorom ovplyvňujúcim symetriu hlavy je torticollis alebo iná svalová dysbalancia svalov krku alebo trupu. Polohová plagiocefália, nonsynostotická plagiocefália alebo v anglickom termíne „flat head syndrome“ sa prejavuje ako deformita lebky rovnobežníkového tvaru, so záhlavným sploštením na jednej strane, s posunutím ušnice na strane deformity a s vyčnievajúcim čelom dopredu. Asymetrický tvár lebky spôsobuje tvárovú skoliózu. Dochádza k asymetrii tváre, očí a sánky. Uši nie sú v jednej línií, na strane posteriórneho sploštenia býva ucho posunuté dopredu. Brada je posunutá na opačnú stranu ako je okcipitálne sploštenie, mení sa pozícia jazyka voči čeľusti pri aktívnom pohybe i statickom držaní tela. Polohová plagiocefália sa vyskytuje u 1 z 5 detí počas prvých dvoch mesiacov ich života. Výskyt polohovej plagiocefálie sa pohybuje okolo 16% vo veku 6. týždňov, 19% vo veku 4. mesiace s následnou klesajúcou tendenciou okolo 7%, vo veku 12. mesiacov až na približne 3% vo veku 24. mesiacov. Všeobecne môžeme konštatovať, že polohová plagiocefália je spôsobená dlhodobým vonkajším tlakom na vyvíjajúcu sa lebku, pokiaľ je dieťa prevažne v jednej polohe. Vzniká vtedy, pokiaľ má dieťa väčšinu času hlavu otočenú na jednu stranu, aktívny pohyb na opačnú stranu je nedostatočný a pasívny pohyb je často obmedzený. Pre rozvoj polohovej plagiocefálie je dôležitá taktiež prítomnosť rizikových faktorov, napríklad vek matky nad 35. rokov, mužské pohlavie dieťaťa, supinačná poloha dieťaťa v priebehu spánku aj počas dňa, stranová preferencia, vývojové oneskorenie a nižší stupeň aktivity. Najvýraznejším rizikovým faktorom podieľajúcim sa na vzniku vývoja polohovej plagiocefálie je pozícia a polohovanie dieťaťa, nedostatočné polohovanie na bruchu. K dieťaťu sa dostávajú senzorické podnety iba z jednej strany, zvyšuje sa riziko vzniku pozičnej preferencie a vývoja asymetrie.
Vplyv polohovej plagiocefálie na psychomotorický vývoj dieťaťa
Výskumy v posledných rokoch ukazujú na možnosť oneskorenia psychomotorického vývoja, deti sú menej aktívne a majú variabilný svalový tonus. U týchto detí vývoj neprebieha kvalitne, pre nedostatočnú aktivitu šijového a trupového svalstva, nedostatočnú oporu o horné končatiny a obmedzenú schopnosť kontroly hlavy proti gravitácií u nich pretrváva predilekčné držanie tela. Deti nedosahujú symetriu v polohe na chrbte ani v polohe na bruchu. Z tejto funkčnej asymetrie sa rozvíja štrukturálna asymetria. Asymetrická pozícia hlavy vo vývoji vedie k asymetrii ušníc. Zvýšený tlak hlavy na jedno ucho znižuje prívod akustických stimulov do zvukovodu a dochádza k fázovému posunu zvuku v ušiach. To môže viesť k uprednostňovaniu významu zvuku prichádzajúcich zo sagitálnej roviny a následne ovplyvniť priestorovú orientáciu tela jedinca.
Možnosti riešenia polohovej plagiocefálie
U polohovej plagiocefálie spočíva terapia predovšetkým v dôslednom polohovaní hlavy dieťaťa. Aktívne polohujeme v dobe spánku a hry. Postieľku umiestňujeme tak, aby bol možný prístup z oboch strán. Pokladáme hračky na opačnú stranu, podporujeme otáčanie hlavy na opačnú stranu. Ďalšie možnosti riešenia sú prevencia, striedať polohu hlavy pri pokladaní dieťaťa v polohe na chrbte. Novorodenci by mali tráviť minimum času v autosedačkách alebo v iných podobných pomôckach, ktoré podporujú polohu na chrbte. Dostatočne polohovať novorodenca na bruchu. Zo začiatku polohujeme dieťa na bruchu krátko, neskôr môžeme interval predlžovať. Handling, pasívne uvoľňovanie, aktívna pohybová terapia a terapia pomocou kraniálnej remodelačnej ortézy sú ďalším riešením polohovej plagiocefálie. Handling je vhodnou súčasťou terapie, ktorou podporujeme a stimulujeme kvalitné pohybové vzory. Prevádzame ho individuálne vzhľadom k aktuálnemu stavu dieťaťa. Z aktívnej pohybovej terapie využívame pohybové vzory z I. trimenonu, o ktorých by mala byť matka inštruovaná. Využívame exteroreceptívnu stimuláciu pre inhibíciu a facilitáciu tonusu svalových reťazcov v polohe na chrbte a v polohe na bruchu, ktoré uvoľnia skrátene svaly a fascie v oblasti krčnej chrbtice a prsných svalov. Stimulácia zraku čiernobielou hračkou je taktiež veľmi dôležitá. Optimálny vek pre terapiu pomocou kraniálnej remodelačnej ortézy je od 4,5. – 14. mesiaca veku dieťaťa. U mladších detí ešte možno očakávať spontánnu úpravu, u detí starších ako 14. mesiacov pravdepodobnosť spontánnej úpravy klesá vzhľadom ku klesajúcej rýchlosti rastu lebky.
Autor článku: Mgr. Antónia Wagnerová