Kategória: ako bolesti predchádzať

Ploché nohy u detí a výber správnej obuvi

Častokrát si môžeme na ulici všimnúť škôlkara či školáčika, ktorému sa pri chôdzi vytráca ladnosť pohybov. Zakopáva, dupe na pätičkách, vtáča či vytáča špičky nôh, prípadne chôdzou vo veľkých ťažkých topánkach pripomína robota. Sú to varovné signály pre zlé pohybové stereotypy alebo nesprávne zvolenú detskú obuv.

Naše svaly, kosti a kĺby fungujú v dokonalej súhre, ale len vtedy, ak k tomu majú ideálne podmienky. Najčastejšie sa stretávame s chabým držaním tela, oslabeným brušným svalstvom, toho plynúcim zlým postavením panvy s následnou rotáciou v bedrových kĺboch, kolenách a vpadnutých členkoch. Toto všetko nám ovplyvňuje chôdzu a práve z toho dôvodu je veľmi dôležité nepodceňovať výber topánok.

Na dennej báze sa stretávame s pojmom plochonožie. Vo veľa prípadoch však ide o nestabilitu kĺbov dolných končatín bez toho, aby nám prepadávala samotná klenba, čo žiaľ voľným okom nie je rozoznateľné.

Kúpou ortopedických vložiek alebo vyššej obuvi však úplne nedocielime zlepšenie stavu nôžky, zhoršujú sa aj pohybové stereotypy. Nohu je potrebné aktívne pri chôdzi zapájať, nosenie vložiek kombinovať cvičením na udržanie a zlepšenie funkcie chodidla.

Úlohou nás detských fyzioterapeutov je v tejto situácii nielen posúdiť stav chodidla, ale i funkčnosť pohybového aparátu, priviesť nohu do aktivity hravým spôsobom, ktorý zaujme detského klienta a s rodičmi odkonzultovať výber obuvi hodiacej sa práve na nôžky ich detí.

Obuv by v základe mala byť pri zdravej nohe ľahká, bez podpory klenby, zdvihnutej špičky, maximálne ohybná vo všetkých smeroch a s dostatočnou šírkou v oblasti palcov. Ak si u svojich detičiek všímate pohybové nedostatočnosti alebo si neviete rady s výberom topánočiek, je vhodné navštíviť detského fyzioterapeuta. Sme tu pre vás v Bratislave, v Nitre aj v Modre. Neváhajte nás kontaktovať.

Vyskočená platnička – prevencia a liečba

Chrbtica, alebo kostený orgán nášho tela je tvorený 7 krčnými, 12 hrudníkovými, 5 driekovými, 5 krížovými stavcami a kostrčou. Spojenie stavcov sa uskutočňuje cez kĺbové plôšky a medzistavcové platničky, ktoré majú nezastupiteľnú úlohu. Platničky nám tvoria približne 25% celkovej dĺžky chrbtice, ktorá sa v priebehu dňa môže znížiť o 2cm. Platničky a cievny systém vytvárajú tzv. osmotický systém, v rámci ktorého sa počas zaťaženia a odľahčenia vymieňa voda a vo vode rozpustné látky. Každá platnička je tvorená väzivovým prstencom, ktorý je dostatočne pevný a chrupavčitým rôsolovitým jadrom, ktoré sa pri jednotlivých pohyboch chrbtice pohybuje.

Zjednodušene povedané – platničky sú pružné štruktúry, tlmiace nárazy chrbtice, ktoré zároveň zabezpečujú pohyblivosť chrbtice – vďaka platničkám sa dokážeme hýbať do všetkých smerov: do predklonu, záklonu, úklonu a do rotácií.

Počas starnutia organizmu, pri fyzicky náročnej aktivite, ale tiež pri dlhodobom statickom sedení, ktoré nie je doprevádzané správne naučenými pohybovými stereotypmi, môže postupne dochádzať k degenerácií platničiek a k ich postupnému opotrebovaniu. V centre platničiek začnú vznikať trhliny, jadro sa začne vykleňovať a vchádzať do väzivového prstenca, ktorý neudrží tlak, postupne sa vyklenie až praskne.

Platnička tak „vytečie“ a začne vchádzať do miechového priestoru, čo spôsobí najprv senzitívne zmeny a neskôr aj motorické deficity. Prejavy sa budú odvíjať od toho, v ktorom úseku je platnička vyklenutá. Napr. pokiaľ pôjde o vyklenutie v krčnej oblasti, postihnutý môže pociťovať prejavy v úseku hornej končatiny a naopak, pokiaľ pôjde o vyklenutie v oblasti driekovej, postihnutý bude pociťovať prejavy niekde v priebehu dolnej končatiny. Samozrejme záleží, o ktorú platničku ide.

Inými slovami:

Pre lepšiu predstavu si platničky prestavte ako balóniky naplnené vodou. Keď takýto balónik stlačíte na jednej strane, jeho obsah sa presunie na druhú stranu. V prípade, že platničku stláčate na jednom mieste opakovane, obal platničky sa oslabí a vznikne takzvaná „výduť“ na platničke – protrúzia. Bolesť prichádza, keď táto výduť tlačí na nerv v jej blízkosti.

Rozlišujeme 4 hlavné štádia poškodenia platničky: protrúzia, hernia, extrúzia a sekvestrácia

1. fáza – PROTRÚZIA – obal platničky nie je poškodený, ale vznikne výduť, ktorá môže ale nemusí spôsobovať útlak na nerv
2. fáza – HERNIA – obal platničky je poškodený – charakteristická je bolesť a útlak, či už nervového koreňa alebo miechy
3. fáza – EXTRÚZIA – obal platničky je porušený a dochádza k vytlačeniu jej obsahu
4. fáza – SEKVESTRÁCIA – obsah platničky vytečie von (sekvester) a môže ostať v miechovom kanáli

Aké sú prognózy na liečbu na základe štádia poškodenia platničky?

Samozrejme, tak ako platí všeobecne pri rehabilitácii akéhokoľvek segmentu, aj tu zohráva kľúčovú rolu čas. Teda čím skôr začnete problém riešiť a čím je štádium poškodenia miernejšie, tým je rehabilitácia jednoduchšia, efektívnejšia a rýchlejšia. No aj pri vážnejších štádiách poškodenia platničky (extrúxia či sekvestrácia), skúste v prvom rade podstúpiť konzervatívnu liečbu – teda rehabilitáciu. Operácia by mala byť poslednou možnosťou.

Ľudské telo je totiž fascinujúci organizmus a poškodené platničky dokáže so správnou pomocou samé regenerovať. Cielená rehabilitácia, nácvik správnych pohybových stereotypov, vyhýbanie sa aktivitám, ktoré bolesť zhoršujú.. vo Vitalclinic máme skvelé výsledky vo všetkých štádiách poškodenia, záleží však na mnohých faktoroch – na práci, odhodlaní a predovšetkým disciplíne klienta, na jeho psychickom stave a v neposlednom rade na regeneračných schopnostiach daného organizmu.

Ak vás trápia bolesti, neodkladajte vyšetrenie, dodržujte rehabilitačný plán a ak sa nič po dobu 6 až 8 týždňov nezmení k lepšiemu, uvažujte nad operáciou.

Naši odborníci sú vám k dispozícii na klinikách v Bratislave, Nitre a v Modre.

• Vitalclinic Bratislava: +421 903 421 525
• Vitalclinic Nitra: +421 904 390 771
• Vitalclinic Modra: +421 903 421 525

Ako škodia nášmu telu nesprávne pohybové stereotypy? 

Pohybové stereotypy predstavujú súbor pohybov, ktoré pravidelne opakujeme v priebehu dňa. Sú to zdánlivo jednoduché a neškodné pohyby, ktoré však vykonávame dookola a bez akejkoľvek vedomej kontroly.
 
Skúsme sa zamyslieť nad tým, čo všetko spravíme, odkedy sa ráno zobudíme. Vstávame, sadáme si, zohýbame sa, dvíhame veci.. Veľkým generátorom stereotypných činností predstavuje aj naša práca, pričom platí, že človek pracujúci za počítačom má iné pohybové stereotypy ako niekto, kto stojí v predklone pri páse a posúva súčiastky alebo časník, ktorý strávi väčšinu času dňa na nohách a v pohybe. 

Prečítať článok

Pätová ostroha a bolesť pri chôdzi

ČO JE TO PÄTOVÁ OSTROHA?

Ako pätovú ostrohu označujeme kostný útvar, ktorý sa vytvorí v úpone väzivových a šľachových štruktúr na pätovej kosti zospodu chodidla alebo na zadnej strane v úpone Achillovej šľachy. Predpokladá sa, že vzniká ako následok zápalových procesov pri mikroporaneniach danej štruktúry z opakovaného preťaženia. Preto sa často vyskytuje pri nesprávnom stereotype chôdze, monotónnej repetitívnej alebo statickej záťaži pri práci či športe alebo pri náhlom výraznom navýšení zaťaženia. Rizikovými faktormi sú aj nadváha, nesprávna obuv, chôdza naboso po tvrdých a studených povrchoch. Samotný vzniknutý kostný útvar však nachádzame aj u ľudí bez príznakov a obtiaží, tie skôr preto prisudzujeme práve prebiehajúcemu zápalovému procesu. Na jeho utlmenie môžeme využiť napríklad terapiu rázovou vlnou a odľahčenie pomocou vložiek, zvolením vhodnejšej obuvi či zmenou pohybového režimu.

Pojmom rázová vlna sa popisujú mechanické tlakové impulzy, ktoré sa šíria v podobe vlny do prostredia (vody, vzduchu alebo ľudského tela). Na čele rázovej vlny sa veľmi rýchlo zvyšuje tlak a dosahuje vysoké hodnoty. Rázovou vlnou sa prenáša obrovské množstvo energie do väzivého, svalového alebo kostného tkaniva v subakútnom alebo chronickom stave, čo napomáha postupnej regenerácii a uzdraveniu tkaniva. Vo Vitalclinic využívame bezbolestnú rázovú vlnu Shockwave Dual Power od Winform Medical Engineering.

.

Na základe výskumu na vzorke vyše 100 pacientov to vieme celkom presne. Naša kolegynka, Mgr.Lenka Ganobčíková sa vo svojom výskume k diplomovej práci zamerala na najčastejší príznak pacientov s pätovou ostrohou a to práve na bolesť pri chôdzi. Pacienti vypĺňali dotazník pred a po 5. aplikácii rázovej vlny. Bolesť bola hodnotená numerickou škálou od 0 po 10. Výskumu sa zúčastnilo presne 102 pacientov, pričom u 52 z nich pretrvávala bolesť viac ako 3 mesiace = skupina chronických pacientov, u zvyšných 50 pacientov bolesť trvala menej ako 3 mesiace = skupina akútnych/ subchronických pacientov. V skupine chronických pacientov došlo k výraznému zníženiu intenzity bolesti pri chôdzi u 45 pacientov, intenzita bolesti sa nezmenila u 5 pacientov a u 2 bolo zaznamenané zhoršenie intenzity bolesti. V skupine akútnych/ subchronických pacientov bolo zaznamenané zlepšenie u 41 pacientov z 50, intenzita sa nezmenila u 7 pacientov a k zhoršeniu došlo taktiež u 2 pacientov. Výsledky z výskumu sú významné u oboch testovaných skupín, pričom zhoršenie u 4 pacientov môže pôsobiť znepokojivo. Treba však myslieť na dôležitú súčasť terapie, ktorou je pokojový režim počas aplikácií. Pri nedodržaní odporúčaní daných fyzioterapeutom, ktoré zahŕňajú zníženie záťaže kladenej na chodidlo počas aplikácií, môže dôjsť k negatívnej reakcii na aplikáciu rázovej vlny a následnému zhoršeniu stavu. Vidíme však, že zo všetkých zúčastnených pacientov došlo k zlepšeniu až u 86 z nich, čo predstavuje 84 %.

Na záver si dovolíme zdôrazniť, že po odznení chronických či akútnych prejavov, je vhodné absolvovať pohybovú terapiu s cieľom úpravy stereotypu chôdze, zlepšenia kondície tkanív a nastavením pohybového režimu tak, aby sa predišlo recidívam.

Pohyb a reč

„Reč je schopnosť, ktorou sa človek odlišuje od iných živočíchov. Vývin reči sa začína už v prenatálnom období a najväčšie zmeny nastávajú v období prvých troch rokov života. U dieťatka sú dôležité hlasové prejavy ako krik, plač, čo sú vrodené vzorce správania. Výskot, zmenená intonácia hlasu si vyžaduje aj spätnú väzbu od okolia. Dieťa počúva a snaží sa napodobňovať zvuky. Dôležité je cvičiť jazyk a to rôznym cmúľaním, olizovaním prstov, alebo celej svojej rúčky, robením bublín, prskaním a podobne. Dieťatko tak precvičuje základný mechanizmus reči.

ĽAVÁ A PRAVÁ HEMISFÉRA
Koordinácia pravej a ľavej hemisféry mozgu je veľmi dôležitá. Tá umožňuje primerané spracovanie signálov z periférie a vytvorenie správnej odozvy pre prostredie. Ľavá hemisféra obsahuje centrá pre motorickú a senzitívnu zložku reči a riadi pohyby pravej polovice tela. Prevláda v nej analytické spracovanie zmyslových podnetov (slovné označenie javov, logické a matematické myslenie). V pravej hemisfére prevládajú syntetické procesy. Umožňuje vnímanie zložitých zrakových a sluchových podnetov, ktoré majú emotívnu zložku. Vedeli ste, že cielená fyzioterapia efektívne prepája ľavú a pravú hemisféru?

PSYCHOMOTORIKA
Hrubá a jemná motorika sa označujú pojmom psychomotorika. Je to prepojenie hybnosti tela so zmyslovými a psychickými procesmi. Musíme sa na to pozerať ako na jeden celok. Navzájom sa ovplyvňujú.

Hrubá motorika predstavuje pohybové schopnosti a zručnosti (obratnosť, rýchlosť, koordinácia pohybov). Ide o pohyby svalov rúk, nôh a trupu. Predstavte si bežné denné činnosti ako beh, skákanie, obliekanie, hranie, jedenie… Jemná motorika predstavuje pohyb prstov a zápästia. Dôležitá je spolupráca oboch rúk, kvôli prepojeniu oboch hemisfér mozgu.

Novorodenec sa učí ovládať svoje telo v gravitačnom poli a a dochádza k rozvoju svalového tonusu. Zrak a rovnováha sa učia spolupracovať. Pohybové aktivity prvých 12 mesiacov posilňujú krčné svaly, spevňujú trup, zlepšujú koordináciu jednotlivých končatín. Jednotlivé nervové dráhy dieťaťa a ich prepojenia sa postupne posilňujú a rozvíjajú. Ak dieťa vynechá niektoré pohybové štádium, vyššie štruktúry mozgu sa nemusia optimálne vyvíjať. To znamená, že ani reč sa následne nemusí optimálne rozvíjať.

ZMYSLOVÉ POZNÁVANIE SVETA NAOKOLO
Bez zmyslového poznávania sveta, je obsah reči chudobný. Dôležité je aj poznávanie hmatom a pre túto informáciu je dôležitá úchopová funkcia ruky a oporná funkcia ruky, používanie celej hornej končatiny. Sluch je taktiež veľmi dôležitým zmyslom, za ideálnych okolností prostredníctvom pravého ucha zachytáva dieťa rečové a jazykové informácie, ktoré zabezpečuje priamy prenos do rečového centra v ľavej hemisfére.“ Mgr. Magdaléna Varcholová, detský fyzioterapeut

Preto je pre správny rozvoj reči vášho dieťatka vhodné nakombinovať všetky aspekty: podporiť zmyslové poznávanie sveta naokolo, rozvíjať jemnú a hrubú motoriku a prepájať ľavú a pravú hemisféru. Prečo to tak je, sme sa opýtali aj klinickej logopedičky, Ivony Malinovskej.

ROZHOVOR
Dobrý deň Ivon, keď sme Vás s našim 5ročným synom oslovili po prvýkrát, syn mal problém vysloviť hlásky s,z,c a š,ž,č. Našou prvou úlohou, však nebolo správne trénovanie výslovnosti v zrkadle, ako si to z detstva možno pamätajú mnohí z nás, ale podpora jemnej a hrubej motoriky: bicyklovanie, skákanie, behanie, plávanie, preliezky, kreslenie do piesku paličkou, hra s plastelínou, vystrihovanie, maľovanie a cviky na posilnenie pusinky a jazyka. Prečo to bolo dôležité?

I.M.: Predstavme si to ako pyramídu. V spodnej časti máme hrubú motoriku, v stredovej máme jemnú motoriku a v najvyššej máme reč. Všetky tieto časti motoriky sú navzájom prepojené, súvisia spolu a vyvíjajú sa. Ak ako logopéd zistím, že dieťatko, ktoré má problémy s výslovnosťou, má závažné problémy v hrubej a jemnej motorike, posilním ho najprv v týchto oblastiach. Vo veľkej miere sa však rieši a čistí aj samotná reč. Všetky Vami spomínané aktivity riešia oblasti hrubej a jemnej motoriky a zdokonaľujú pohyby dieťaťa a posilňujú všetky svalové skupiny. Ak teda pyramída stojí na pevných základoch hrubej motoriky, riešime aj jej vyššie časti a zdokonaľujeme ich.

V rámci anamnézy, úvodného rozhovoru s rodičom, ste sa pýtali ako syn pohybovo napredoval počas prvého roku života. Ako teda súvisí vývin reči s pohybom v prvom roku života? Prečo je také dôležité podporiť správny psychomotorický vývoj dieťatka aj z pohľadu vývinu reči?

I.M.: Časť odpovede nájdete aj v predchádzajúcej časti. Ak sa dieťatko začína plaziť, naťahovať za hračkami, manipulovať s nimi, ochutnávať ich, olizovať… rozvíjajú sa všetky oblasti psychomotoriky. Neskôr Vám predmety podáva, vy ich pomenovávate, vydávate zvuk predmetu a dieťa to všetko nasáva, vstrebáva, ukladá do seba a po čase v podobnej situácií používa. Vývin u detí ide rýchlymi krokmi, zrazu dieťa chodí, behá, všetko chytá, vydáva zvuk, kričí, volá… všetko spolu úzko súvisí. Je len na nás rodičoch, ako to celé vnímame a podporujeme naše deti. Pohybom a aktivitou celého tela, vonku v prírode, doma na záhrade, prirodzenou hrou s prírodnými predmetmi: drevom, pieskom, listami, kameňmi, vodou, hlinou…zapojením všetkých zmyslov sa dieťa prirodzene rozvíja vo všetkých oblastiach.

Pozrite si situáciu, keď sa dieťa hrá na mobile… zapája zrak, hmat a niekedy sluch. Podporujete jeho technickú inteligenciu. Pobytom vonku zapájate všetky zmysly a podporujete celkovú osobnosť, motoriku, reč, žitie a radosť zo života. Tak je len na nás, na rodičoch, čo si vyberieme…

Ivona Malinovská, klinický logopéd
Po ukončení štúdia na Pedagogickej fakulte UK odbor Klinická logopédia nastúpila do DSS Kampino ako logopéd – vychovávateľ. Počas materskej dovolenky si urobila kurz klasickej masáže a reflexnej masáže chodidiel, znalosti z týchto kurzov využila pri práci v Domove sociálnych služieb Sibírka, kde neskôr pracovala ako logopéd so zameraním sa na alternatívno-augmentatívnu komunikáciu. Pri komunikácií sa zameriava na prirodzené žitie a hľadá u prijímateľov prirodzené komunikačné prejavy, s neskorším využitím technických pomôcok. Počas práce v DSS Sibírka využila novú výzvu a zamestnala sa v Dome Rafael, kde pracovala aj so seniormi ako logopéd a sociálny terapeut. Pokračovanie práce ako logopéd v Sibírke vyvrcholilo prijatím ponuky na vedúceho terapeuticko-diagnostického úseku. Otváranie spolupráce medzi všetkými úsekmi, učenie sa spoločnej komunikácií, nové projektové výzvy a komunitné akcie, posunulo jej prácu novým smerom a získané skúsenosti ju posunuli ďalej.

Absolvovala doplňujúce vzdelania v oblasti Poradcu včasnej intervencie pod vedením p. Hradilkovej. V súčasnosti navštevuje akreditovane vzdelávanie pre poradcov včasnej intervencie organizované s APPVI. V rámci Erasmus+ absolvovala kurz Individuálne plánovanie podľa Person Centred Planing a certifikovaný kurz European Care Certificate. V súčasnosti pôsobí ako logopéd v Službe včasnej intervencie pod CSS Sibírka.

Správny postoj – ako na to?

Prečítať článok

Posaďte sa, prosím

Prečítať článok

Bolesť hlavy a spánkové polohy

Spánok zabezpečuje pravidelnú a kvalitnú regeneráciu organizmu. Pri nevhodnej a dlho pôsobiacej polohe, dochádza k utláčaniu štruktúr a k mikrotraumám. Ak nedovolíme vytvoriť pre oblasť krčnej chrbtice a hlavy neutrálnu pozíciu, dochádza ku zvyšovaniu napätia v tejto časti a vzniku tzv. tenznej bolesti hlavy.

Prečítať článok