Po pôrode sa mamičky stretávajú s náročnými fyzickými činnosťami, ktoré zahŕňajú časté zdvíhanie dieťatka, ohýbanie pri prebaľovaní, kúpaní a dojčení, ale aj manipuláciu s ťažkým kočíkom. Ak tieto pohyby nie sú vykonávané správne, môže to viesť k problémom nielen s chrbticou, ale aj s rukami.
Pri téme ľadového korčuľovania si určite veľa z nás spomenie na nepríjemné pocity, bolesť či opuch chodidiel v stiahnutých korčuliach. Ich princíp je vymyslený a prispôsobený na efektívny pohyb na ľade, avšak na úkor niektorých fyziologických procesov v našich nohách.
Častokrát si môžeme na ulici všimnúť škôlkara či školáčika, ktorému sa pri chôdzi vytráca ladnosť pohybov. Zakopáva, dupe na pätičkách, vtáča či vytáča špičky nôh, prípadne chôdzou vo veľkých ťažkých topánkach pripomína robota. Sú to varovné signály pre zlé pohybové stereotypy alebo nesprávne zvolenú detskú obuv.
Chrbtica, alebo kostený orgán nášho tela je tvorený 7 krčnými, 12 hrudníkovými, 5 driekovými, 5 krížovými stavcami a kostrčou. Spojenie stavcov sa uskutočňuje cez kĺbové plôšky a medzistavcové platničky, ktoré majú nezastupiteľnú úlohu. Platničky nám tvoria približne 25% celkovej dĺžky chrbtice, ktorá sa v priebehu dňa môže znížiť o 2cm. Platničky a cievny systém vytvárajú tzv. osmotický systém, v rámci ktorého sa počas zaťaženia a odľahčenia vymieňa voda a vo vode rozpustné látky. Každá platnička je tvorená väzivovým prstencom, ktorý je dostatočne pevný a chrupavčitým rôsolovitým jadrom, ktoré sa pri jednotlivých pohyboch chrbtice pohybuje.
Pohybové stereotypy predstavujú súbor pohybov, ktoré pravidelne opakujeme v priebehu dňa. Sú to zdánlivo jednoduché a neškodné pohyby, ktoré však vykonávame dookola a bez akejkoľvek vedomej kontroly.
Skúsme sa zamyslieť nad tým, čo všetko spravíme, odkedy sa ráno zobudíme. Vstávame, sadáme si, zohýbame sa, dvíhame veci.. Veľkým generátorom stereotypných činností predstavuje aj naša práca, pričom platí, že človek pracujúci za počítačom má iné pohybové stereotypy ako niekto, kto stojí v predklone pri páse a posúva súčiastky alebo časník, ktorý strávi väčšinu času dňa na nohách a v pohybe.
Diagnostika pred pôrodom je veľmi účinným nástrojom, ako Vám môžeme pomôcť s prípravou tela na pôrod alebo s odstránením problémov a bolestí, ktoré ženu trápia v tehotenstve. Ako sa však pripraviť na prvú návštevu u fyzioterapeuta a čo môžem od takejto diagnostiky nej očakávať?
ČO JE TO PÄTOVÁ OSTROHA?
Ako pätovú ostrohu označujeme kostný útvar, ktorý sa vytvorí v úpone väzivových a šľachových štruktúr na pätovej kosti zospodu chodidla alebo na zadnej strane v úpone Achillovej šľachy. Predpokladá sa, že vzniká ako následok zápalových procesov pri mikroporaneniach danej štruktúry z opakovaného preťaženia. Preto sa často vyskytuje pri nesprávnom stereotype chôdze, monotónnej repetitívnej alebo statickej záťaži pri práci či športe alebo pri náhlom výraznom navýšení zaťaženia. Rizikovými faktormi sú aj nadváha, nesprávna obuv, chôdza naboso po tvrdých a studených povrchoch. Samotný vzniknutý kostný útvar však nachádzame aj u ľudí bez príznakov a obtiaží, tie skôr preto prisudzujeme práve prebiehajúcemu zápalovému procesu. Na jeho utlmenie môžeme využiť napríklad terapiu rázovou vlnou a odľahčenie pomocou vložiek, zvolením vhodnejšej obuvi či zmenou pohybového režimu.
Čo je to KISS syndróm?
KISS syndróm, je súbor príznakov, vyskytujúcich sa pri poruche funkcie a blokáde stavcov hornej krčnej chrbtice. Skrátený výraz KISS z angličtiny Kinematic Imbalance due to Suboccipital Stress označuje kinematickú nerovnováhu v dôsledku subokcipitálneho stresu. Nerovnováha pohyblivosti, spôsobená poruchou funkcie v oblasti krčných stavcov v dôsledku zvýšeného napätia, môže mať za následok poruchy symetrie pohyblivosti hlavy. Jedná sa o možnú blokádu krčnej chrbtice v oblasti kraniovertebrálneho skĺbenia (kraniocervikálneho prechodu) a prvého alebo druhého krčného stavca. Dva horné krčné stavce atlas a čapovec (axis) majú odlišnú stavbu, ktorá umožňuje pohyblivosť hlavy. Pri KISS syndróme je však táto ich funkcia narušená.
Spánok zabezpečuje pravidelnú a kvalitnú regeneráciu organizmu. Pri nevhodnej a dlho pôsobiacej polohe, dochádza k utláčaniu štruktúr a k mikrotraumám. Ak nedovolíme vytvoriť pre oblasť krčnej chrbtice a hlavy neutrálnu pozíciu, dochádza ku zvyšovaniu napätia v tejto časti a vzniku tzv. tenznej bolesti hlavy.
Milí rodičia, detičky sú naša láska. Majú u nás vyčlenené celé detské oddelenie, veď viete. Problémom, s ktorým sa často stretávame v našej praxi je brušná diastáza u detí.
Máte doma plačlivé bábätko? 
Ak je vaše dieťatko dráždivé, drží rúčky v pästičky, hlavička mu prepadáva dozadu, nekoordinovane pohybuje rúčkami a nôžkami, vyruší ho každá zmena polohy tela, nevydrží v autosedačke, vypína sa v nosiči, ukľudní sa zväčša až v zavinovačke.. môže trpieť hypertonusom.
Niektoré detičky pri hraní na ihrisku nestíhajú svojím rovesníkom, nechcú chodiť na prechádzky alebo často padajú. Za týmto všetkým môže byť viacero dôvodov, napríklad aj veľmi častá diagnóza, hypotonus.
Kraniosakrálna terapia (KST) je metóda manuálnej terapie, ktorá sa používa na liečbu rôznych zdravotných problémov, vrátane bolesti hlavy, migrény, stresu a úzkosti a môže sa použiť u osôb všetkých vekových skupín, vrátane dojčiat. KST bola prvýkrát predstavená americkým osteopatom Williamom Sutherlandom v 30. rokoch 20. storočia. Sutherland a veril, že lebka a miecha majú schopnosť pohybu a že tento pohyb môže byť obmedzený napätím v tkanivách okolo kostných spojení, čo môže viesť k rôznym zdravotným problémom. KST u dojčiat sa zameriava na uvoľnenie napätia tkanív v oblasti lebky a chrbtice, ktoré môže byť spôsobené traumatickým pôrodom, použitím pôrodných nástrojov, náročného tehotenstva (poloha koncom panvovým, viacnásobné tehotenstvo, ochorenia zo strany matky…), preťažením dieťaťa počas jeho narodenia, prípadne inými faktormi.
„Reč je schopnosť, ktorou sa človek odlišuje od iných živočíchov. Vývin reči sa začína už v prenatálnom období a najväčšie zmeny nastávajú v období prvých troch rokov života. U dieťatka sú dôležité hlasové prejavy ako krik, plač, čo sú vrodené vzorce správania. Výskot, zmenená intonácia hlasu si vyžaduje aj spätnú väzbu od okolia. Dieťa počúva a snaží sa napodobňovať zvuky. Dôležité je cvičiť jazyk a to rôznym cmúľaním, olizovaním prstov, alebo celej svojej rúčky, robením bublín, prskaním a podobne. Dieťatko tak precvičuje základný mechanizmus reči.
