Logopédia pre predškolákov
Máte doma predškoláka? Gratulujeme 🙂 Neváhajte využiť posledný rok škôlky na doladenie jazykových schopností vášho dieťatka, ktoré sú pre školu kľúčové.
Emočná zložka reči a jej úloha
Už od narodenia zohráva neverbálna komunikácia – teda mimika, intonácia a očný kontakt – kľúčovú úlohu v tom, ako dieťa rozumie okolitému svetu a učí sa komunikovať. Tieto zložky predchádzajú samotnej reči a tvoria základ pre budovanie porozumenia, väzby a neskôr aj aktívneho vyjadrovania. Ako podporiť emočnú zložku reči sa dozviete v rozhovore s našou detskou logopedičkou.
Kedy vyhľadať logopéda
V akom veku je vhodné vyhľadať logopéda, ak dieťa ešte nerozpráva alebo má oneskorený vývin reči, sme sa pýtali našej logopedičky, Martinky Kukumbergovej.
Oneskorený vývin reči nemusí vždy znamenať problém. Niekedy sa deti okolo tretieho roku života „rozbehnú“ a svojim rovesníkom sa vyrovnajú vo všetkých jazykových schopnostiach. U iných sa však vývin reči môže ďalej komplikovať a oneskorenie môže prerásť do narušeného vývinu reči – v súčasnosti používame pojem vývinová jazyková porucha. Preto je také dôležité, aby rodičia poznali základné etapy vývinu reči a vedeli rozpoznať, kedy osloviť odborníka.
Jemná motorika a vývin reči
Jemná motorika, ktorá zahŕňa precízne pohyby prstov, zápästia a rúk, je kľúčová pre správny vývin reči a koordináciu medzi mozgovými hemisférami. Toto prepojenie podporuje rozvoj psychomotoriky, ktorá zahŕňa integráciu zmyslového vnímania s pohybom a mentálnymi funkciami.
Zmyslové vnímanie v logopédii
Ako logopédia pracuje so zmyslovým vnímaním – napríklad sluchom, zrakom, hmatom – pri podpore rozvoja reči u malých detí sme sa spýtali našej logopedičky Martinky Kukumbergovej. Táto a ďalšie otázky nadväzujú na nedávny rozhovor Pohyb a Reč s našou detskou fyzioterapeutkou, Magdalénkou Varcholovou.
Artróza vie potrápiť aj mladých
Veru áno, aj mladí ľudia môžu trpieť artrózou – najčastejšie v dôsledku úrazu, nadmerného preťaženia alebo genetických predispozícií. Ak pociťujete rannú stuhnutosť, praskanie v kolenách, bolesť pri chôdzi či behu, môže ísť o toto degeneratívne ochorenie kĺbov. Pri artróze dochádza k opotrebovaniu chrupavky, čo narúša prirodzený pohyb a znižuje schopnosť kĺbov tlmiť nárazy. Výsledkom je čoraz bolestivejší pohyb.
4 najčastejšie zdravotné problémy súvisiace s bolesťami rúk po pôrode
Po pôrode sa mamičky stretávajú s náročnými fyzickými činnosťami, ktoré zahŕňajú časté zdvíhanie dieťatka, ohýbanie pri prebaľovaní, kúpaní a dojčení, ale aj manipuláciu s ťažkým kočíkom. Ak tieto pohyby nie sú vykonávané správne, môže to viesť k problémom nielen s chrbticou, ale aj s rukami.
Vyskočená platnička – prevencia a liečba
Chrbtica, alebo kostený orgán nášho tela je tvorený 7 krčnými, 12 hrudníkovými, 5 driekovými, 5 krížovými stavcami a kostrčou. Spojenie stavcov sa uskutočňuje cez kĺbové plôšky a medzistavcové platničky, ktoré majú nezastupiteľnú úlohu. Platničky nám tvoria približne 25% celkovej dĺžky chrbtice, ktorá sa v priebehu dňa môže znížiť o 2cm. Platničky a cievny systém vytvárajú tzv. osmotický systém, v rámci ktorého sa počas zaťaženia a odľahčenia vymieňa voda a vo vode rozpustné látky. Každá platnička je tvorená väzivovým prstencom, ktorý je dostatočne pevný a chrupavčitým rôsolovitým jadrom, ktoré sa pri jednotlivých pohyboch chrbtice pohybuje.
Ako škodia nášmu telu nesprávne pohybové stereotypy?
Pohybové stereotypy predstavujú súbor pohybov, ktoré pravidelne opakujeme v priebehu dňa. Sú to zdánlivo jednoduché a neškodné pohyby, ktoré však vykonávame dookola a bez akejkoľvek vedomej kontroly.
Skúsme sa zamyslieť nad tým, čo všetko spravíme, odkedy sa ráno zobudíme. Vstávame, sadáme si, zohýbame sa, dvíhame veci.. Veľkým generátorom stereotypných činností predstavuje aj naša práca, pričom platí, že človek pracujúci za počítačom má iné pohybové stereotypy ako niekto, kto stojí v predklone pri páse a posúva súčiastky alebo časník, ktorý strávi väčšinu času dňa na nohách a v pohybe.
Pätová ostroha a bolesť pri chôdzi
ČO JE TO PÄTOVÁ OSTROHA?
Ako pätovú ostrohu označujeme kostný útvar, ktorý sa vytvorí v úpone väzivových a šľachových štruktúr na pätovej kosti zospodu chodidla alebo na zadnej strane v úpone Achillovej šľachy. Predpokladá sa, že vzniká ako následok zápalových procesov pri mikroporaneniach danej štruktúry z opakovaného preťaženia. Preto sa často vyskytuje pri nesprávnom stereotype chôdze, monotónnej repetitívnej alebo statickej záťaži pri práci či športe alebo pri náhlom výraznom navýšení zaťaženia. Rizikovými faktormi sú aj nadváha, nesprávna obuv, chôdza naboso po tvrdých a studených povrchoch. Samotný vzniknutý kostný útvar však nachádzame aj u ľudí bez príznakov a obtiaží, tie skôr preto prisudzujeme práve prebiehajúcemu zápalovému procesu. Na jeho utlmenie môžeme využiť napríklad terapiu rázovou vlnou a odľahčenie pomocou vložiek, zvolením vhodnejšej obuvi či zmenou pohybového režimu.
KISS syndróm vo fyzioterapii
Čo je to KISS syndróm?
KISS syndróm, je súbor príznakov, vyskytujúcich sa pri poruche funkcie a blokáde stavcov hornej krčnej chrbtice. Skrátený výraz KISS z angličtiny Kinematic Imbalance due to Suboccipital Stress označuje kinematickú nerovnováhu v dôsledku subokcipitálneho stresu. Nerovnováha pohyblivosti, spôsobená poruchou funkcie v oblasti krčných stavcov v dôsledku zvýšeného napätia, môže mať za následok poruchy symetrie pohyblivosti hlavy. Jedná sa o možnú blokádu krčnej chrbtice v oblasti kraniovertebrálneho skĺbenia (kraniocervikálneho prechodu) a prvého alebo druhého krčného stavca. Dva horné krčné stavce atlas a čapovec (axis) majú odlišnú stavbu, ktorá umožňuje pohyblivosť hlavy. Pri KISS syndróme je však táto ich funkcia narušená.
Správny postoj – ako na to?
Zlepšite si kondíciu správnym postojom!
Keďže sme sa vývojom prepracovali až k homo sapiens, mali by sme si ako človek vzpriamený držať správny postoj nášho tela. “Málokedy si ľudia uvedomujú, ale je to dôležité. Nesprávnymi pohybovými návykmi sa oslabuje svalstvo, narúša sa celková rovnováha a telo trpí,” vysvetľuje lekárka MUDr. Emília Luknárová, Vitalclinic.
Posaďte sa, prosím
Osem hodín za počítačom päť dní v týždni. Boľavý chrbát a stuhnutý krk. Pripomína vám to niečo? Nesprávne stereotypy pri držaní tela môžu viesť k väčším problémom ako je len stuhnutá šija. Naučte sa, ako si správne sadnúť.
.
„Dlhodobé sedenie nie je zdravé. Ideálne je robiť si časté prestávky, vstať od stola, poprechádzať sa či vybehnúť po schodoch. Ak však už raz máte sedavé zamestnanie, okrem prestávok je vhodné naučiť sa aj ako sedieť správne.“ MUDr. Emília Luknárová, Vitalclinic
Funkčná sterilita
Sterilita je stav, kedy žena nie je schopná otehotnieť pri pravidelnom pohlavnom styku v priebehu jedného roka. Vo väčšine prípadov sterilita vzniká v dôsledku anatomických alebo funkčných porúch pohlavných orgánov. Vo fyzioterapii sa zaoberáme a riešime najmä funkčnú sterilitu.
Bolesť hlavy a spánkové polohy
Spánok zabezpečuje pravidelnú a kvalitnú regeneráciu organizmu. Pri nevhodnej a dlho pôsobiacej polohe, dochádza k utláčaniu štruktúr a k mikrotraumám. Ak nedovolíme vytvoriť pre oblasť krčnej chrbtice a hlavy neutrálnu pozíciu, dochádza ku zvyšovaniu napätia v tejto časti a vzniku tzv. tenznej bolesti hlavy.
Brušná diastáza u detí
Milí rodičia, detičky sú naša láska. Majú u nás vyčlenené celé detské oddelenie, veď viete. Problémom, s ktorým sa často stretávame v našej praxi je brušná diastáza u detí.
Hypertonus u bábätiek
Máte doma plačlivé bábätko? 
Ak je vaše dieťatko dráždivé, drží rúčky v pästičky, hlavička mu prepadáva dozadu, nekoordinovane pohybuje rúčkami a nôžkami, vyruší ho každá zmena polohy tela, nevydrží v autosedačke, vypína sa v nosiči, ukľudní sa zväčša až v zavinovačke.. môže trpieť hypertonusom.
Hypotonus u detičiek
Niektoré detičky pri hraní na ihrisku nestíhajú svojím rovesníkom, nechcú chodiť na prechádzky alebo často padajú. Za týmto všetkým môže byť viacero dôvodov, napríklad aj veľmi častá diagnóza, hypotonus.
Syndróm šikmého krku a polohová plagiocefália
Syndróm šikmého krku patrí k pôrodným traumám periférneho motorického systému. Popôrodná trauma väčšia alebo menšia blokuje štart ideálneho motorického vývoja. Ide o poranenie mäkkých tkanív v oblasti šije a hlavy. Poškodenie mäkkých tkanív sprevádza reakcia, bolesť alebo minimálne pocit diskomfortu, môže to byť lokálny edém alebo hematóm.Bolestivé problémy v oblasti cervikokraniálneho prechodu a v oblasti šije majú negatívny vplyv na celkový motorický vývoj dieťaťa a na celkové prospievanie dieťaťa. Všetky tieto popôrodné poranenia majú spoločné, v oblasti posturálneho držania antalgické, držanie hlavy v predilekcii, tzv. šikmý krk.
Posturálne prejavy
Všetky tieto klinické prejavy rozvinutého syndrómu šikmého krku, nie sú vidieť okamžite po narodení, ale rozvíjajú sa v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov. Hlava dieťaťa je otočená k jednej strane, držaná v reklinácii, šikmo uklonená k postihnutej strane a rotovaná na druhú stranu (zdravú). Toto predilekčné držanie pretrváva. Pri otočení hlavy na druhú stranu, má dieťa problém ju tam udržať. Hlava dieťaťa je zležaná a na záhlaví, na ktorom dieťa stále leží, je menej vlasov. Tvár je asymetrická a na strane úklonu je tvár o niečo menšia, asymetrická je aj lebka. Môžu sa objaviť problémy so sluchom na strane, kde dieťa dolieha uchom stále na podložku. Asymetrické držanie šije v zmysle úklonu hlavy sa prenáša na celý trup, čo vedie k skoliotickému držaniu tela. Asymetria sa prenesie až k panve. Konštantná asymetria držania hlavy vedie ku konštantnému držaniu panvy ventrálne a kraniálne na strane úklonu. Obmedzenie pohyblivosti panvy má vplyv na zrenie bedrových kĺbov. Ventrálne postavenie panvy sprevádza hyperabdukcia a vnútorná rotácia bedrových kĺbov. Šikmé postavenie panvy a nefungujúca brušná muskulatúra môže priniesť gastrointestinálne ťažkosti (reflux, plynatosť), pretože na žalúdok a čreva nepôsobí správny vnútrobrušný tlak. Ak je hlava, panva a osový orgán v asymetrii, tak potom vidíme asymetrickú hybnosť všetkých končatín, a to v polohe na bruchu i na chrbte. Celá táto situácia znamená oneskorené vzpriamovanie, nastáva porucha vzpriamovacích mechanizmov. Obmedzená je aj pasívna hybnosť hlavy k jednej strane. Na postihnutej strane chýba súhra ruka – ústa, dieťa sa orientuje stále k zdravej strane, tým nastáva fixované asymetrické držanie a asymetrická hybnosť. Výsledkom je asymetrický motorický vývoj dieťaťa. Dieťa rozhodne nie je ohrozené tým, že by sa nechodilo. Jeho hrubá motorika je vo veku 12. – 16. mesiacov v norme, dieťa samostatne chodí. Posturálna adaptácia znamená začiatok fixácie asymetrického držania. Táto asymetria sa stáva základom pre vznik skoliózy a znamená poruchu zrenia bedrového kĺbu na strane úklonu.
Ďalšie prejavy dieťaťa so syndrómom šikmého krku
Dieťa je plačlivé, motoricky nepokojné, býva označované ako neurotické alebo hyperexcitabilné dieťa. Takto nepokojné a plačlivé dieťa má problémy s príjmom potravy, ktoré vyplývajú z jeho posturálnej situácie. Treba si uvedomiť, že sanie a prehĺtanie sú motorické funkcie. K saniu a prehĺtaniu potrebuje drobné pohyby do flexie v kraniocervikálnom prechode a koordináciu jazyka. Bolesť v oblasti šije a nemožnosť jej napriamenia spôsobuje pri príjme potravy veľký problém. K saniu a prehĺtaniu potrebuje spraviť krátky kyv hlavy dopredu a to nemôže. Na strane úklonu je sanie komplikovanejšie. Problém zaspávania, prerušovaný spánok, plač zo spánku sú ďalšie príčiny zlého príjmu potravy dieťaťa. Deti so syndrómom šikmého krku poznáme v kojeneckom období podľa častého slintania. Slintanie je dôsledok problému s prehĺtaním. Dieťa zle prehĺta počas kŕmenia, strava vyteká von. Medzi jedlom mu vytekajú sliny, pretože má pootvorené ústa a nemôže sliny dostatočne prehĺtať.
Polohová plagiocefália
Polohová plagiocefália a výrazná brachycefália sú deformity lebky, ktoré vznikajú počas jej rastu a sú spôsobené vonkajšími kompresívnymi silami pôsobiacimi na hlavu dieťaťa. Tieto polohové deformity môžu vznikať v rôznom časovom období. Prenatálne ich môžu spôsobiť faktory, ktoré obmedzujú priestor okolo plodu. Postnatálne kraniálne sploštenie je prítomné až u 56 % viacnásobných tehotenstiev. V tomto prípade sa deti rodia s normálnym tvarom lebky a polohová plagiocefália sa vyvinie ako následok jednostrannej pozície dieťaťa, ktorá je zapríčinená buď perinatálnym poškodením dieťaťa, alebo nevhodným polohovaním rodičov. Perinatálna deformácia, ku ktorej dochádza počas prechodu cez pôrodný kanál je fyziologická, ale zvyčajne je dočasná a spontánne sa odstráni do 6. týždňov u zdravých detí s nepoškodeným motorickým vývinom. Plagiocefália tak nemôže byť diagnostikovaná, kým dieťa nemá najmenej šesť týždňov. Deformitu lebky novorodenca môžu spôsobiť aj sily použité pri asistovanom pôrode. Obzvlášť náchylné na polohové deformity lebky sú predčasne narodené deti, pretože ich kosti lebky sú tenšie a krehkejšie ako u detí narodených v termíne.Ďalším faktorom ovplyvňujúcim symetriu hlavy je torticollis alebo iná svalová dysbalancia svalov krku alebo trupu. Polohová plagiocefália, nonsynostotická plagiocefália alebo v anglickom termíne „flat head syndrome“ sa prejavuje ako deformita lebky rovnobežníkového tvaru, so záhlavným sploštením na jednej strane, s posunutím ušnice na strane deformity a s vyčnievajúcim čelom dopredu. Asymetrický tvár lebky spôsobuje tvárovú skoliózu. Dochádza k asymetrii tváre, očí a sánky. Uši nie sú v jednej línií, na strane posteriórneho sploštenia býva ucho posunuté dopredu. Brada je posunutá na opačnú stranu ako je okcipitálne sploštenie, mení sa pozícia jazyka voči čeľusti pri aktívnom pohybe i statickom držaní tela. Polohová plagiocefália sa vyskytuje u 1 z 5 detí počas prvých dvoch mesiacov ich života. Výskyt polohovej plagiocefálie sa pohybuje okolo 16% vo veku 6. týždňov, 19% vo veku 4. mesiace s následnou klesajúcou tendenciou okolo 7%, vo veku 12. mesiacov až na približne 3% vo veku 24. mesiacov. Všeobecne môžeme konštatovať, že polohová plagiocefália je spôsobená dlhodobým vonkajším tlakom na vyvíjajúcu sa lebku, pokiaľ je dieťa prevažne v jednej polohe. Vzniká vtedy, pokiaľ má dieťa väčšinu času hlavu otočenú na jednu stranu, aktívny pohyb na opačnú stranu je nedostatočný a pasívny pohyb je často obmedzený. Pre rozvoj polohovej plagiocefálie je dôležitá taktiež prítomnosť rizikových faktorov, napríklad vek matky nad 35. rokov, mužské pohlavie dieťaťa, supinačná poloha dieťaťa v priebehu spánku aj počas dňa, stranová preferencia, vývojové oneskorenie a nižší stupeň aktivity. Najvýraznejším rizikovým faktorom podieľajúcim sa na vzniku vývoja polohovej plagiocefálie je pozícia a polohovanie dieťaťa, nedostatočné polohovanie na bruchu. K dieťaťu sa dostávajú senzorické podnety iba z jednej strany, zvyšuje sa riziko vzniku pozičnej preferencie a vývoja asymetrie.
Vplyv polohovej plagiocefálie na psychomotorický vývoj dieťaťa
Výskumy v posledných rokoch ukazujú na možnosť oneskorenia psychomotorického vývoja, deti sú menej aktívne a majú variabilný svalový tonus. U týchto detí vývoj neprebieha kvalitne, pre nedostatočnú aktivitu šijového a trupového svalstva, nedostatočnú oporu o horné končatiny a obmedzenú schopnosť kontroly hlavy proti gravitácií u nich pretrváva predilekčné držanie tela. Deti nedosahujú symetriu v polohe na chrbte ani v polohe na bruchu. Z tejto funkčnej asymetrie sa rozvíja štrukturálna asymetria. Asymetrická pozícia hlavy vo vývoji vedie k asymetrii ušníc. Zvýšený tlak hlavy na jedno ucho znižuje prívod akustických stimulov do zvukovodu a dochádza k fázovému posunu zvuku v ušiach. To môže viesť k uprednostňovaniu významu zvuku prichádzajúcich zo sagitálnej roviny a následne ovplyvniť priestorovú orientáciu tela jedinca.
Možnosti riešenia polohovej plagiocefálie
U polohovej plagiocefálie spočíva terapia predovšetkým v dôslednom polohovaní hlavy dieťaťa. Aktívne polohujeme v dobe spánku a hry. Postieľku umiestňujeme tak, aby bol možný prístup z oboch strán. Pokladáme hračky na opačnú stranu, podporujeme otáčanie hlavy na opačnú stranu. Ďalšie možnosti riešenia sú prevencia, striedať polohu hlavy pri pokladaní dieťaťa v polohe na chrbte. Novorodenci by mali tráviť minimum času v autosedačkách alebo v iných podobných pomôckach, ktoré podporujú polohu na chrbte. Dostatočne polohovať novorodenca na bruchu. Zo začiatku polohujeme dieťa na bruchu krátko, neskôr môžeme interval predlžovať. Handling, pasívne uvoľňovanie, aktívna pohybová terapia a terapia pomocou kraniálnej remodelačnej ortézy sú ďalším riešením polohovej plagiocefálie. Handling je vhodnou súčasťou terapie, ktorou podporujeme a stimulujeme kvalitné pohybové vzory. Prevádzame ho individuálne vzhľadom k aktuálnemu stavu dieťaťa. Z aktívnej pohybovej terapie využívame pohybové vzory z I. trimenonu, o ktorých by mala byť matka inštruovaná. Využívame exteroreceptívnu stimuláciu pre inhibíciu a facilitáciu tonusu svalových reťazcov v polohe na chrbte a v polohe na bruchu, ktoré uvoľnia skrátene svaly a fascie v oblasti krčnej chrbtice a prsných svalov. Stimulácia zraku čiernobielou hračkou je taktiež veľmi dôležitá. Optimálny vek pre terapiu pomocou kraniálnej remodelačnej ortézy je od 4,5. – 14. mesiaca veku dieťaťa. U mladších detí ešte možno očakávať spontánnu úpravu, u detí starších ako 14. mesiacov pravdepodobnosť spontánnej úpravy klesá vzhľadom ku klesajúcej rýchlosti rastu lebky.
Prvé mesiace života sú rozhodujúcim obdobím pre správny vývoj tvaru hlavičky. Ak sa asymetria zachytí včas, vhodne nastavená fyzioterapia a správne polohovanie môžu výrazne podporiť jej prirodzenú úpravu a zároveň pozitívne ovplyvniť celkový psychomotorický vývin dieťatka.
Autor článku: PhDr. Antónia Wagnerová
Máte pocit, že je hlavička vášho bábätka sploštená alebo preferuje otáčanie len na jednu stranu?
Objednajte sa na odborné vyšetrenie. Posúdime tvar hlavičky, pohybový vývin vášho dieťatka a odporučíme najvhodnejší terapeutický postup.
Vitalclinic Bratislava: +421 948 107 571Vitalclinic Nitra: +421 904 390 771Vitalclinic Modra: +421 903 421 525
Brušný lis
„Brušný lis“ je funkčný mechanizmus brušných svalov, bránice, panvového dna a pomocných svalov trupu, ktoré spoločne vytvárajú vnútrobrušný tlak. Tento mechanizmus zohráva významnú úlohu pri vyprázdňovaní.
Profil – Mgr. Magdaléna Šály
Rozhovor s fyzioterapeutkou Magdalénkou nás zavedie do jej začiatkov vo Vitalclinic aj do sveta fyzioterapie, ktorý si zamilovala. K fyzioterapii ju priviedla láska k športu – od detstva sa venovala atletike a už na strednej škole vedela, že chce pracovať s ľuďmi a pomáhať im hýbať sa bez bolesti. Po štúdiu na LFUK, zahraničnej skúsenosti v Austrálii a praxi v Brne sa v roku 2013 stala súčasťou nášho tímu.
V rozhovore spomína, ako sa klinika za tie roky zmenila, čo ju motivovalo neustále sa vzdelávať a špecializovať, a prečo je pre ňu fyzioterapia viac než len práca. Hovorí aj o tom, aké dôležité je vnímať pacienta ako celok a ponúkať kvalitnú, premyslenú terapiu namiesto kvantity.
Profil – Mgr. Ivana Šupinová – Vitalclinic Nitra
Rozhovor s fyzioterapeutkou Ivankou Šupinovou nás zavedie do sveta ženského zdravia a významu pohybu. Ivanka sa k fyzioterapii dostala zo zaujímavej životnej cesty – začínala na medicíne, no postupne zistila, že jej viac vyhovuje práca, pri ktorej je v priamom kontakte s pacientkami a môže vidieť ich pokroky. Postupne sa špecializovala na urogynekologickú rehabilitáciu, ktorej sa venuje aj dnes.
V rozhovore sa rozprávame o tom, prečo je prevencia a včasná fyzioterapia po pôrode taká dôležitá, s akými problémami ženy prichádzajú najčastejšie, ale aj o jej osobnej skúsenosti s materstvom a o tom, ako ju to ovplyvnilo v pohľade na ženské telo. Ivanka otvorene hovorí o tom, že sama čelila výzvam, ktoré riešia aj jej pacientky, a práve vďaka tomu vie pristupovať k ženám empaticky a prakticky.
Profil: Mgr. Martina Kukumbergová – logopéd
Martina Kukumbergová je logopedička, ktorá sa špecializuje na komplexné problémy v komunikácii a na ťažkosti s jedením a prehĺtaním. Počas doktorandského štúdia na Katedre logopédie Pedagogickej fakulty UK získala cenné skúsenosti aj v zahraničí – počas študijného pobytu na Trinity College v Dubline a odbornej praxe v Central Remedial Clinic, kde sa zamerala na augmentatívnu a alternatívnu komunikáciu. Neustále sa vzdeláva, absolvovala množstvo špecializovaných kurzov a v súčasnosti pokračuje v ďalšom štúdiu – klinickej logopédie na Slovenskej zdravotníckej univerzite. Je tiež certifikovanou inštruktorkou programu It Takes Two to Talk, vďaka ktorému pomáha rodičom stať sa aktívnymi sprievodcami detí na ceste k reči. Od augusta ju nájdete u nás vo Vitalclinic.
Profil: Mgr. Juraj Kaščák
Dovoľte nám postupne predstaviť náš tím fyzioterapeutov. Každý z nich prináša do našej práce vlastný príbeh, skúsenosti a pohľad na to, ako pomáhať ľuďom cítiť sa lepšie. Ako tretí v poradí sa rozhodol podeliť o svoju cestu Juraj Kaščák – náš kolega, ktorý si prešiel zaujímavou zmenou profesijnej dráhy. Z korporátneho prostredia sa rozhodol vykročiť úplne iným smerom a našiel svoje poslanie vo fyzioterapii. O tom, čo ho priviedlo k tejto práci, ako vníma svoje povolanie a čo je preňho dôležité vo vzťahu s klientmi, porozpráva v nasledujúcom rozhovore.
Profil: Mgr. Michaela Babuljaková
Dovoľte nám postupne predstaviť náš tím fyzioterapeutov. Ako druhá v poradí sa nechala vyspovedať Mgr. Michaela Babuljaková, inšpiratívna fyzioterapeutka s obdivuhodnou vnútornou motiváciou, pre ktorú je vlastné myslenie v súvislostiach a tematická špecializácia, ktorá ústi do aktívneho podieľania sa na budovaní služieb. Rozprávali sme sa o povolaní fyzioterapeuta, nevyhnutných predpokladoch na vykonávanie tejto profesie, ako aj o hľadaní a nachádzaní inšpirácie v práci aj mimo nej.
Profil: Mgr. Jakub Jendrichovský
Dovoľte nám postupne predstaviť náš tím fyzioterapeutov. Ako prvý v poradí sa nechal vyspovedať Mgr. Jakub Jendrichovský, špičkový fyzioterapeut, lektor a odborník, ktorý spája generácie poznania s praxou. Jakub je lektorom na Fakulte zdravotníckych vied UCM v Trnave, kde vedie študentov bakalárskeho štúdia v predmete Kinezioterapia v klinických odboroch a diagnostika a terapia funkčných porúch. Rozprávali sme sa s ním nielen o profesii, ale aj o rodine, osobných hodnotách a prístupe k terapii.
Vitalclinic Bratislava: +421 903 421 525
Jakub, aké to je vyrastať v rodine, kde je otec (PhDr. Marián Jendrichovský) známy odborník vo vašom odbore?
J.J.: Ako dieťa som si to veľmi neuvedomoval. Až neskôr som pochopil, že otec má vlastné odborné koncepty – metodiky, učí, vydáva knihy a inšpiruje iných fyzioterapeutov. Postupne som začal chápať, že to, čo robí, má hlboký zmysel.
Čo ťa priviedlo k tomu, že si sa stal fyzioterapeutom aj ty?
J.J.: Pravdupovediac – ľudia. Bavila ma predstava pracovať s ľuďmi, byť s nimi v kontakte. Otec ma často brával do práce, a to prostredie mi bolo blízke. Navyše, aj moja staršia sestra je fyzioterapeutka, takže sme taká terapeutická rodina.
Čo ťa na tejto práci baví najviac?
J.J.: Najviac si užívam práve prácu v zóne terapeut – pacient. To, že môžeš byť niekomu oporou, naviesť ho, cítiť výsledok. Ten efekt, zmena, spätná väzba – to je pre mňa to najdôležitejšie. Interakcia s človekom – vzťah, dôvera, proces.
Ako pristupuješ k celoživotnému vzdelávaniu? Máš absolvované nejaké doplnkové vzdelávanie:
J.J.: Samozrejme, absolvoval som veľa odborných kurzov nad rámec vysokoškolského štúdia.
RFT – respiračná fyzioterapia
KPR – kardiopulmonálna rehabilitácia
NMS – neuro-musculo-skeletálny koncept diagnostiky a terapie
NMT – neuromobilizačná terapia
Diagnostika funkčných porúch u športovcov
Máš nejaký vlastný prístup? Ako postupuješ ako terapeut?
J.J.: Snažím sa metódy prepájať. Nechcem zostať „uviaznutý“ v jednom koncepte alebo metodike. Vždy hľadám svoj vlastný spôsob, ako fyzioterapeut však musím byť nielen kreatívny ale najmä efektívny. Osobne nie som veľkým fanúšikom bezkontaktných terapií, kde sa pacient vedie do určitých pozícií, pričom sa však nevyužíva manuálna práca terapeuta. Cvičenie je samozrejme veľmi dôležité, ale dnes sa z terapie niekedy vytráca dotyk. A pritom práve manuálny zásah, práca rúk terapeuta, je niekedy to najdôležitejšie.
Aký bol tvoj najzaujímavejší prípad v poslednom období?
J.J.: Mal som pacienta po operácii svalového transferu – z dôvodu poškodenia nervus radialis. Na Slovensku sa tento zákrok nevykonáva a tak pri ňom neexistujú rehabilitačné protokoly. Musel som si teda nastaviť vlastný terapeutický plán – logický, založený na prepájaní súvislostí a funkčných vzťahov. A podarilo sa – výsledky boli viditeľné. Neskôr som sa spojil s pánom doktorom z Čiech aby som celý postup a výsledok prekonzultoval a už sme zostali v kontakte, z čoho mám radosť.
A čo nemocničná prax?
J.J.: Uzavrel som ju. Bola to výborná skúsenosť, veľa mi dala, ale cítim, že súkromná prax a učenie sú smer, ktorému sa chcem venovať. Mám v sebe priestor tvoriť a spájať vedu s praxou.
Jakub Jendrichovský je zástancom spojenia teórie, dotyku a aktívneho prístupu. V jeho terapii nájdete rešpekt k človeku, prepojenie odborných škôl aj túžbu pomáhať. Na vstupné vyšetrenie k nemu sa neváhajte objednať na telefónnom čísle:
Vitalclinic Bratislava: +421 903 421 525
Celý náš tím nájdete tu: Vitalclinic tím fyzioterapeutov a logopédov