Fyzioterapia pri vývojovej dysplázii bedrového kĺbu u detí

Syndróm vývojovej dysplázie bedrového kĺbu, zahŕňa široké spektrum morfologických odchýlok a z nich vyplývajúcich porúch funkcie, ktoré majú rôznu charakteristiku v priebehu jednotlivých fáz individuálneho rastu a následne prechádzajú do normálneho nálezu alebo závažnejšej patológie. Pôvodný názov ochorenia luxácia bedra: LCC (luxatio coxae congenita) sa v súčasnosti nepoužíva, pretože dieťa sa nenarodí s vrodeným vykĺbením bedrového kĺbu, ale narodí sa s predispozíciou k tejto luxácii, ktorá, keď je neliečená, môže viesť až k luxácii detského bedrového kĺbu. Preto sa už nehovorí o vrodenej – kongenitálnej dysplázii, ale o vývojovej dysplázii bedrového kĺbu (DDH – developmental dysplasia of the hip). DDH sa môže prejaviť jednoduchou nestabilitou, spôsobenou zvýšenou laxicitou púzdra (spravidla hormonálne podmienenou), subluxáciou alebo luxáciou bedrového kĺbu, alebo závažnou deformitou, vzniknutou následkom nesprávneho spôsobu liečby. Preto je treba tento syndróm považovať za deformitu pôvodne normálne založeného bedrového kĺbu, vznikajúcu vynútenou nepriaznivou polohou dolných končatín či obmedzením pohybu plodu v rámci vnútromaternicového vývoja, či tesne po narodení. Geneticky podmienená je dysplázia acetabula (kĺbnej jamky), ktorá sama o sebe k luxácii nevedie, ale v kombinácii s ostatnými nepriaznivými vplyvmi, dáva podnet k vzniku nestability bedrového kĺbu. Nejde o malformáciu, vzniknutú na podklade zlej genetickej informácie v období orgánogenézy, ale o deformáciu pôvodne normálneho základu.

Diagnóza DDH zahŕňa celé spektrum anatomických abnormalít, od ľahkých dysplastických zmien až po úplnú dislokáciu. Najčastejšou patologickou zmenou u novorodenca s DDH je hypertrofovaný okraj acetabulárnej chrupky v jej hornej, zadnej a spodnej časti. Hypertrofovaný okraj je teda štruktúrou, cez ktorú migruje hlava femoru dnu a von, vyvolávajúc pritom typický, palpačne detekovateľný Ortolaniho príznak.

Etiológia DDH
V súčasnosti sa etiológia vzniku DDH pripisuje faktorom konštitučným (endogénnym), mechanickým (exogénnym), alebo kombinácii týchto faktorov. Medzi konštitučné faktory patria genetické vplyvy, acetabulárna dysplázia, femorálna anteverzia a kĺbová laxicita.
Pri mechanických faktoroch môžu na hlavu femuru, kĺbové puzdro a na acetábulum počas intrauterínneho, perinatálneho a postnatálneho obdobia pôsobiť nepriaznivé mechanické sily a tlaky. Pôrod cisárskym rezom, nadmerná pôrodná hmotnosť bábätka, združené deformity kolien a nôh (pes equinovarus, metatarsus adductus), šikmý krk (torticolis), a fetálno-pelvická dysproporcia, pôrod panvovým koncom, sú všetko argumenty svedčiace v prospech mechanickej a polohovej teórie vzniku DDH.

Klinické vyšetrenie a diagnóza
Prvotný skríning vykonáva po pôrode neonatológ a pri zistení patologického nálezu odosiela novorodenca ihneď k ďalšej diagnostike k ortopédovi. Ortopéd najneskôr do 4. týždňa veku dieťaťa vyšetruje všetkých novorodencov klinicky a sonograficky. Klinické a ultrazvukové vyšetrenie sú základnými vyšetrovacími metódami pri včasnej diagnostike vrodenej dysplázie bedrového kĺbu u detí do jedného roku. Pri niektorých hraničných formách a závažných patologických nálezoch je nutné zhotoviť Rtg snímky. Významným činiteľom dobrého vývoja dysplastických bedrových kĺbov je správne zakladanie plienok a správne balenie. Pokiaľ je diagnostikovaná vrodená dysplázia bedrového kĺbu, zahajuje sa okamžitá konzervatívna liečba u ortopéda. Ten podľa závažnosti nálezu rozhodne o spôsobe liečby alebo odoslanie dieťaťa k trakčnej terapii na lôžkovom oddelení. Medzi 12.-16. týždňom života sa vykonáva kontrolné klinické a sonografické vyšetrenie. Jednoznačne normálny klinický a sonografický nález s vyvinutými epifýzami nevyžaduje ďalšie sledovanie.

Liečba
Včasná diagnostika výrazným spôsobom znížila potrebu operačnej liečby. Abdukčné balenie nemožno považovať za liečenie, skôr za správny spôsob starostlivosti o novorodenca a preventívne opatrenie. Na preventívne balenie novorodencov s voľnou abdukciou a flexiou sú najvhodnejšie jednorazové plienkové nohavičky.

Najpoužívanejšou pomôckou v liečbe DDH u novorodencov sú Pavlíkove strmene (obrázok, 1). Aj keď sa v liečbe využívajú aj iné pomôcky typu Frejkovej perinky alebo von Rosenových dláh, Pavlík „strmienky“ definoval ako pomôcku na dosiahnutie aktívnych pohybov v bedrových kĺboch, a nie ako liečebný princíp. Pohyb považoval za nevyhnutný predpoklad správnej liečby vrodených dysplázií bedrových kĺbov. Pavlíkova metóda si celosvetovo udržala najväčšiu popularitu.

Obrázok 1 Pavlíkove strmene

Liečba dislokácie u detí od 6 do 24 mesiacov veku

Dieťa nad 6 mesiacov veku je pre jeho fyzickú aktivitu ťažké udržať v Pavlikových strmeňoch. Okrem toho tento druh liečby má v neskoršom veku úspešnosť menej ako 50%. Preto je preferovaná liečba v zmysle zatvorenej alebo otvorenej repozície.
Zatvorená repozícia s následnou sadrovou imobilizáciou. Otvorená repozícia vo veku dieťaťa v rozmedzí 6-24 mesiacov je indikovaná pri zlyhaní zatvorenej repozície, pretrvávajúcej subluxácií, interpozícií mäkkých tkanív a pri repozícii, ktorá nie je stabilná v inej ako extrémne abdukčnej polohe.

Fyzioterapia
DDH v neskoršom veku môže spôsobiť ochorenie vývoja hlavy bedrového kĺbu (m. Perthes), poruchy postavenia panvy, obmedzenie torzie panvy pri chôdzi, skoliózu až artrózu bedrového kĺbu. Základy štrukturálnych zmien spôsobia nedokonalú funkciu motorického prejavu. Táto “nedokonalosť” je viditeľná v rannom období horizontálnej aktivácii svalov (v II. trimenone posturálnej ontogenézy).

Pri poruchách vývoja bedrového kĺbu neideálna propriorecepcia z postavenia kosteného segmentu “nabaľuje” motorické poruchy panvy, osového orgánu a ramenných kĺbov. Následne si dieťa do svojej ontogenézy zabudováva tzv. náhradné (patologické programy), na ktorých sa bude vzpriamovať i keď nemá porušenú CNS.

Preto je dôležité funkčné vyšetrenie motorického vývoja dieťaťa. U detí do 1 roka vyšetrením stanovíme kvantitu a kvalitu motorického vývoja porovnávaním s ideálnou ontogenézou. U starších detí hodnotíme inšpekciou, palpáciou, meriame rozsahy pohybov a porovnávame so zdravou stranou, meriame obvody a dĺžky dolných končatín, hodnotíme svalovú silu. Dôležitá súčasť fyzioterapeutického vyšetrenia je hodnotenie stoja a chôdze. Často sa u detí s DDH pridružia anomálie ako torticollis, plagiocefália a vrodené deformity nôh ako pes calcaneovalgus, metatarsus adductus a polohový ekvinovarus. Začiatok fyzioterapie by preto mal byť indikovaný ihneď po diagnostikovaní DDH. Postup fyzioterapie závisí od postupu základnej liečby ortopédom a od veku dieťaťa. Zahŕňa kinezioterapiu, fyzikálnu terapiu a svetloliečbu.

Pri konzervatívnej liečbe indikujeme metodiky založené na vývojovej kineziológii (Vojtova metóda), kde sa využívajú polohy reflexného plazenia a otáčania aj vtedy, keď je naložená sadrová dlaha. Pavlíkove strmene i abdukčné plienky počas terapie zložíme. Dôležité je cvičiť niekoľkokrát denne až do obdobia bipedálnej chôdze dieťaťa.

Terapia podľa vývojovej kineziológie
Vplyvom terapie založenej na vývojovej kineziológii vznikajú vo svaloch pravidelné a automaticky aktivované svalové funkcie, ktoré boli obmedzené alebo vyradené abdukčným polohovaním po 6 týždni veku dieťaťa.

Výsledkom liečby sú globálne zmeny držania tela – globálny koordinačný komplex. Pacientom je reflexnou lokomóciou ponúknutý fyziologický koncept, ktorý automaticky (reflexne) prebudí utlmenú alebo blokovanú motorickú schopnosť a hľadá jej integráciu. Reflexnou lokomóciou sa môžu jednotlivé svaly včleniť do procesu motorického vývoja a tím ovplyvnia posturálne držanie.

Výber terapie reflexnou lokomóciou je optimálny pre deti s DDH i pre deti do 1 roka s inými ako ortopedickými poruchami, pre nemožný kontakt s dieťaťom, ktoré nerozumie príkazom terapeuta. S terapiou sa môže začať v čase, keď racionálny kontakt medzi pacientom a terapeutom ešte nie je uskutočniteľný. Skelet, väzivový aparát a väzivové tkanivo sú závislé na vývoji posturálneho svalového aparátu. Držanie tela je priamo úmerné v závislosti od tohto aspektu. Použitím reflexnej lokomócie sa posunie ťažisko tela, ktoré ovplyvní a mení zaťaženie končatín a tým prichádza k stimulačnému, formatívnemu a rastovému vplyvu. V menovaných oblastiach dochádza k väzomotorickým reakciám, ktoré sú regulované na spinálnej úrovni, predĺženou miechou až najvyššími subkortikálnymi a kortikálnymi centrami.

Aktiváciou vzorov reflexnej lokomócie sa zapoja tie svalové súhry, ktoré sa nemohli aktivovať vplyvom propriorecepcie u detí s DDH. Týmto spôsobom je možné “trénovanie” svalových funkcií nezávislých na sile pohybu, ale závislých na jeho koordinácii a ekonomike.

Autor článku: doc. PhDr. Elena Žiaková, PhD. mim. prof.

Bolesť hlavy a spánkové polohy

Bolesť hlavy sa zvykne objaviť v ranných hodinách, hneď po prebudení. Na jej vzniku sa môže podieľať viacero faktorov:
– nedostatočná alebo nadmerná doba spánku
– dehydratácia organizmu
– vysoký krvný tlak
– deficit kofeínu, ak ste silný kávičkar
– pitie alkoholu predchádzajúci večer
– časté ponocovanie
– úzkostné alebo depresívne stavy
– nesprávna spánková poloha

Spánok zabezpečuje pravidelnú a kvalitnú regeneráciu organizmu. Pri nevhodnej a dlho pôsobiacej polohe, dochádza k utláčaniu štruktúr a k mikrotraumám. Ak nedovolíme vytvoriť pre oblasť krčnej chrbtice a hlavy neutrálnu pozíciu, dochádza ku zvyšovaniu napätia v tejto časti a vzniku tzv. tenznej bolesti hlavy.

Neutrálna poloha znamená, že rešpektujeme prirodzene, esovité zakrivenie chrbtice. Oblasť krčnej chrbtice je prirodzene lordotizovaná, čiže vytvára C krivku. Toto treba zohľadniť aj pri spánku a to tak, že vytvoríme podporu pre chrbticu. V praxi sa totiž, často stretávame, že práve poloha v ľahu na chrbte bez vankúša s vyhladením krivky je príčinou bolestí hlavy. Vyskúšajte to preto radšej takto:

Ďalšia častá poloha, pri ktorej dochádza k možným nepríjemnostiam, až akútnym ústrelom krčnej chrbtice je poloha na bruchu s extrémnou rotáciou a záklonom hlavy. Táto poloha sa dá tiež čiastočne upraviť a zmierniť tlak. No vždy ostáva riziková pre oblasť krku. Poloha nižšie, žiaľ, nie je vhodná spánková poloha. Ak zaspávate práve takto, príďte sa s nami poradiť, pokúsime sa pre vás nájsť a rovno vás aj nastaviť do vhodnejšej polohy. Ak sa v novej polohe bude vaše telo cítiť príjemne, pohodlne a oddýchnuto, uvidíte, že si na ňu rado zvykne.

Veľmi obľúbená je tiež poloha na boku. Tu je tiež vhodné myslieť na neutralitu. Pomôcť si môžeme vankúšom, ktorého výška by mala byt taká, aby hlava bola v predĺžení chrbtice a pohľad očí smerujeme pred seba.

Polohu spánku behom noci podvedome meníme. No pokiaľ zaujmeme takú polohu, v ktorej sa telo cíti príjemne od začiatku a necíti žiadny tlak a diskomfort, telo má tendenciu v nej zotrvávať dlhšie, bez potreby meniť ju.

Spánkovú polohu je potrebné hľadať a prispôsobiť podľa individuálnej typológie, zakrivenia chrbtice a kontúr tela. Riadiť sa vlastným pocitom a vyhľadávať stav bez napätia. Tak isto postupujeme pri výbere vankúšov a matracov.

Ak sa ráno zobúdzate dolámaní, neoddýchnutí a s bolesťou hlavy, príďte sa poradiť s našimi fyzioterapeutmi. Spoločne sa vám určite podarí nájsť vhodnú spánkovú pozíciu tak, aby si telo v noci oddýchlo a pripravilo sa na najbližší deň čo možno najlepšie.

Respiračná fyzioterapia u detí

K najčastejším ochoreniam v detskom veku patria choroby respiračného systému. Väčšinou majú akútny priebeh, niekedy dochádza k častému opakovaniu až k ich chronicite. Na vzniku a rozvoji patológie v respiračnom systéme detí sa môžu podieľať viaceré faktory ako napríklad: anatomické abnormality dýchacích ciest, nedostatočná zrelosť imunitného systému, genetické faktory (cystická fibróza, vrodené chyby pľúc, alergie), a tiež vplyv vonkajšieho prostredia, ako je znečistenie ovzdušia a infekcie (najčastejšie to sú vírusy chrípky, respiračný vírus, rinovírusy, adenovírusy). Pod vplyvom ochorenia dochádza k zmene dychového vzoru a k rozvinutiu respiračnej symptomatológie závisiacej od typu a závažnosti ochorenia:

• Dyspnoe (dýchavičnosť) – sťažené, namáhavé dýchanie so subjektívnym pocitom nedostatku vzduchu
• Apnoe – epizóda zástavy dychu na 20 a viac sekúnd, sú časté najmä u nedonosených detí a môžu byť príčinou syndrómu náhlej smrti dojčiat
• Hyperpnoe – prehĺbenie dychu
• Bradypnoe – spomalené a oligopnoe – plytké dýchanie, pri ktorom sa zníži minútová ventilácia, objavuje sa najmä pri poruchách CNS
• Kašeľ – je prítomný u veľkej väčšiny respiračných ochorení, jeho charakter nám pomáha určiť lokalizáciu a príčinu ochorenia
• Problémy s koordináciou dýchania pri prijímaní potravy
• Cyanóza – je viditeľná, indikuje závažnú poruchu respiračného systému
• Stridor – pískavé vŕzgavé zvuky počas dýchania

V súčasnosti sú najčastejšími ochoreniami detí v skorom detskom veku infekcie dýchacích ciest. Podľa lokality postihnutia delíme respiračné infekcie na zápaly horných dýchacích ciest a dolných dýchacích ciest. V detskom veku do 3 až 6 rokov trápia deti nosné mandle, ktoré postupne miznú a v školskom veku sa už väčšinou nevyskytujú. Nosné mandle (adenoidná vegetácia) môžu následkom častých zápalov nosovej dutiny zhrubnúť a pôsobiť potom ako mechanická prekážka v dýchacích cestách (v nosohltane) a sťažiť dýchanie. Opakované zápaly alebo alergie sú príčinou prítomnosti spúta (hlienu) v dýchacích cestách a precitlivenosti priedušiek. Chronické ochorenia dýchacieho systému spôsobujú sekundárne zmeny pohybového aparátu a nepriaznivo ovplyvňujú samotné dýchanie. Prítomné je preťaženie tonických svalových skupín, ktoré majú sklon ku skráteniu a oslabenie fázických svalov. Nerovnováha svalovej funkcie spôsobuje svalovú dysbalanciu a výsledkom je držanie hlavy a pliec v predsune, abnormality v tvare hrudníka, akcentovaná hrudná kyfóza a vyčnievajúca brušná stena s oslabeným brušným svalstvom. Bránica ako hlavný nádychový sval, pre svoju správnu funkciu potrebuje určité napätie brušnej muskulatúry, v prípade jej uvoľnenia však odstupy v oblasti chrupaviek VII.–XII. rebier sťahujú rebrové oblúky a výsledkom je paradoxné dýchanie s krídlovitým postavením dolných rebier s obrazom Harrisonovej ryhy. Nekoordinované dýchanie a svalová dysbalancia sa však môžu prejaviť aj vo forme diastázy priameho brušného svalu.

Táto zmena funkcie bránice pri namáhavom dýchaní môže vplývať aj na funkciu dolného pažerákového zvierača a viesť k progresii a symptómom gastroezofageálneho reflexu (GER). Diskoordinácia dýchania a prehĺtania spoločne s prejavmi GER vedie k aspirácii, zápalom a niekedy k bronchospasmom.

Dýchanie u detí s respiračnou symptomatológiou vyžaduje zvýšené úsilie pri respirácii. Nakoľko je však účinnosť respirácie nižšia, čoskoro nastupuje slabosť a únava dýchacích svalov. Takéto dieťa má väčšinou problémy aj pri príjme potravy a zle prospieva. Často trpí malnutríciou. Dochádza k spomaleniu rastu, pretože energia, ktorá by mohla byť využitá k rastu, je spotrebovaná na zabezpečenie respiračných potrieb.

Respiračná fyzioterapia
Pomocou respiračnej fyzioterapie sa snažíme o zaistenie fyziologického dychového vzoru, zvyšovanie ventilačných parametrov dychových funkcií a o zvýšenie pohyblivosti hrudníka. Následne dochádza k posunu a odstráneniu spúta (hlienu) z dýchacích ciest, ich rozšíreniu a uľahčenému prúdeniu vzduchu. Správnou fyzioterapiou tiež aktivujeme bránicu nielen v jej hlavnej dychovej funkcii, ale aj v jej posturálnej funkcii. Súčasťou fyzioterapeutickej intervencie je i prevencia vzniku náhradných, patologických vzorov dýchania s prevahou aktivity pomocných dýchacích svalov. Takéto vzory sú neekonomické a vedú k chronickej únave respiračných svalov a ku nepriaznivému ovplyvneniu psychomotorického vývoja. V respiračnej fyzioterapii presnými dotykmi, úchopmi a manipuláciou zamedzíme fixáciu substitučných vzorov pohybu v centrálnej nervovej sústave a naopak podporíme fixáciu správneho zapojenia svalov. Respiračne choré dieťa by si totiž mohlo opakovaným používaním substitučných vzorov vybudovať základ pre chybné držanie tela.

Respiračný handling
Respiračný handling je konceptom vyvinutým na podklade vývojovej kineziológie a neurofyziologických metód v spojení s kontaktným dýchaním. Z týchto princípov bola formulovaná fyzioterapia nazvaná „kontaktná stimulujúca fyzioterapia“ (contact stimulating physiotherapy – CSP), ktorá sa stala podstatou fyzioterapeutickej metódy „respiračný handling“. Dôležitou súčasťou tejto metódy je zaučenie rodičov, ktorí potom vykonávajú terapiu sami pri každej manipulácii a hre s dieťaťom.

Predčasne narodené deti
Veľkou skupinou detí indikovaných na terapiu pomocou respiračného handlingu sú predčasne narodené deti. Za nedonosené / predčasne narodené deti považujeme tie deti, ktoré sa narodili pred koncom 37. týždňa tehotnosti a ich pôrodná hmotnosť bola nižšia ako 2500g. Okrem iného u nich nie je dovyvinutá centrálna nervová sústava (CNS). Aj preto je nedonosené dieťa viac ohrozené poruchou pohyblivosti než dieťa donosené. Vývoj dýchacieho systému takisto nie je dokončený, a to nielen z dôvodu nezrelého CNS, ale aj z dôvodu nezrelosti pľúc. Predčasne narodené deti majú určitý charakteristický motorický deficit, patologické motorické prejavy, ktoré sú viditeľné už v 5. týždni korigovaného veku. Pretrváva novorodenecké postavenie panvy, asymetrické držanie tela, konštantná rotácia hlavy k jednej strane a predsunuté držanie ramenných kĺbov. Častá je hyperabdukcia bedrových kĺbov, kompenzačné držanie tela s hyperextenziiou trupu a záklon hlavy. Dýchací systém je následne obmedzený sťaženou funkciou bránice, nepravidelnosťou dychovej frekvencie a rytmom dýchania, asymetriou trupu a menšou pohyblivosťou hrudníka. Tieto pohybové nedostatky sa nevyskytujú samostatne, ale vzájomne sa kombinujú, resp. sa na seba nabaľujú. Dávajú základ vzniku svalovým dysbalanciám, ktoré nedokážu zabezpečiť dostatočnú stabilitu trupu a kĺbov a deti na uspokojovanie svojich potrieb používajú kompenzačné motorické stereotypy, ktoré nie sú správne.

Metódy respiračnej fyzioterapie a respiračného handlingu sú zamerané na zníženie bronchiálnej obštrukcie, zlepšenie priechodnosti dýchacích ciest, ventilačných parametrov, na prevenciu zhoršovania funkcie pľúc, zvýšenie fyzickej zdatnosti a na dosiahnutie a udržanie optimálneho pocitu zdravia.

Autor článku: doc. PhDr. Elena Žiaková, PhD. mim. prof.

Brušná diastáza u detí

Milí rodičia, detičky sú naša láska. Majú u nás vyčlenené celé detské oddelenie, veď viete. Problémom, s ktorým sa často stretávame v našej praxi je brušná diastáza u detí.

Odborne nazvaná diastáza musculi recti abdominis je rozostúpenie priameho brušného svalu v mieste linea alba, čo predstavuje priamu čiaru väzivového pruhu od mečovitého výbežku hrudnej kosti po symfýzu lonovej kosti. Diastáza sa môže nachádzať v ktorejkoľvek časti linea alba až po celej jej dĺžke.

Kedy diastáza vzniká:
Samotná príčina je niekedy ťažko rozpoznateľná. U detí vzniká pri abnormálnom motorickom vývoji v prvom roku života v súvislosti s centrálnou koordinačnou poruchou. Vtedy nastáva nekoordinovaná aktivita brušných svalov, tie pracujú chaoticky a nezapájajú sa všetky rovnako, v prevahe je priamy brušný sval a naopak šikmé brušné svaly a priečny brušný sval je oslabený a v nedostatočnej aktivite.

Prejavy, symptómy:
Dobrým testom u starších detí je prevedenie sedu z ľahu na chrbte, pričom sa postupne dvíha hlava, ramená, ruky, odliepa sa chrbtica od podložky až sa trup dostane do vertikály. Pritom môžeme sledovať aktiváciu brušných svalov. Pri patológii vystúpi pri zdvíhaní na bruchu diastáza, čo predstavuje vystupujúci hrebeň od spodnej časti hrudnej kosti po pupok. Taktiež možno pozorovať na hrudníku odstúpené spodné reberné oblúky, zapríčinené insuficienciou šikmých brušných svalov.

Riešenie, liečba:
Pri diastáze je dôležité aktivovať šikmé brušné svaly a nastaviť správnu funkciu celej brušnej steny. Z fyzioterapeutických metodík sa využíva Vojtova metóda, ktorou sa aktivuje centrálny nervový systém a zároveň sa koncentricky aktivuje brušná stena a bruško sa cvičením postupne spevní. K facilitácii, t.j. stimulácii brušných svalov napomáha kinesiotaping, ktorý podporuje stimuláciu šikmých brušných svalov a priečneho brušného svalu. Niekedy sa samozrejme môže rozostup počas rastu dieťaťa stiahnuť sám od seba.

Okrem cvičenia treba dbať na správnu manipuláciu s dieťaťom. Najlepšie je dieťatko zdvíhať z polohy na chrbte cez bok a neťahať ho priamo do vertikály, pretože sa tým ešte viac zapája priamy brušný sval a diastáza sa bude napínať. Nosiť ho môžete v polohe na boku, na tzv. tigríka bruškom nadol alebo vo zvýšenej polohe v klbku, pričom je nutné fixovať hlavičku, aby neprepadávala dozadu.

KEDY RIEŠIŤ DIASTÁZU U DETÍ?

Často sa stretávame s otázkou, kedy je vhodné začať riešiť diastázu u detí? Z vývojového hľadiska považujeme diastázu u detí za prirodzenú vo veku 0 – 6 týždňov. Ak je však diastáza spojená s kolikami, prípadne refluxom aj u dieťatka mladšieho ako 6 týždňov, doporučujeme začať s rehabilitáciou hneď. Pomôžeme tak dieťatku lepšie zvládnuť toto náročné obdobie.

Ak je diastáza prítomná aj u dieťaťa, ktoré je staršie ako 6 týždňov, odporúčame začať s rehabilitáciou čo najskôr. Neriešená diastáza môže mať v budúcnosti za následok oneskorený pohybový vývoj, náhradné pohybové vzory, chybné držanie tela, prípadne ploché nohy.


Nebojte sa, aj s diastázou vašich detičiek vám pomôžeme. Termín na vyšetrenie pre vaše dieťatko si môžete rezervovať aj online:
👉 Bratslava: https://vitalclinic.sk/terminy/terminy-bratislava
👉 Nitra: https://vitalclinic.sk/terminy/terminy-nitra

Hypertonus u bábätiek

Máte doma plačlivé bábätko? 😭 Ak je vaše dieťatko dráždivé, drží rúčky v pästičky, hlavička mu prepadáva dozadu, nekoordinovane pohybuje rúčkami a nôžkami, vyruší ho každá zmena polohy tela, nevydrží v autosedačke, vypína sa v nosiči, ukľudní sa zväčša až v zavinovačke.. môže trpieť hypertonusom.


👉 Hypertonus alebo zvýšené svalové napätie, môže vzniknuť už počas tehotenstva u mamičky v maternici. Spúšťačom je často stres alebo ochorenie mamičky či už metabolické alebo iné. (cukrovka, vysoký krvný tlak…) Môže však vzniknúť aj pri pôrode z nedostatku prívodu kyslíka pre bábätko, či v prípade iných komplikácií.

NAŠE DETSKÉ ODDELENIE RADÍ:
“Po pôrode sa hypertonus môže prejaviť aj ako príznak metabolických porúch, rôznych infekcií a podobne. Zvýšené svalové napätie sa u dieťatka prejavuje nekľudom, plačom a často aj dojčeneckými kolikami. Dieťatko je dráždivé, rúčky drží v pästi, hlavička mu prepadáva dozadu, nekoordinovane pohybuje rúčkami a nôžkami, vyruší ho každá zmena polohy tela.

Ak sa takéto prejavy u dieťatka objavia, je nutné dieťatko vyšetriť (vyšetrenie spontánnej motoriky) a určiť terapiu. Skúsený fyzioterapeut vám ukáže ako správne s dieťatkom manipulovať, aby sa hypertonus nezvyšoval. Dieťatko bez hypertonu potom prosperuje omnoho lepšie, je kľudnejšie a rodičia sú spokojnejší.” Mgr. Magdaléna Varcholová, Vitalclinic Bratislava

Hypotonus u detičiek

HYPOTONUS U DETIČIEK

Niektoré detičky pri hraní na ihrisku nestíhajú svojím rovesníkom, nechcú chodiť na prechádzky alebo často padajú. Za týmto všetkým môže byť viacero dôvodov, napríklad aj veľmi častá diagnóza, hypotonus.

Hypotonus, teda znížené svalové napätie, môže signalizovať neurologický, genetický alebo metabolický problém a zvyčajne sa prejaví do 6. mesiacov veku dieťatka. Včasné zahájenie fyzioterapie môže dieťatku výrazne pomôcť vo vývoji a zlepšiť tak kvalitu jeho pohybu.

AKO SA HYPOTÓNIA PREJAVUJE?

Deti s hypotóniou nemajú silné pohyby rúk a nôh. Objavuje sa problém pri dojčení dieťatka. Nesaje alebo saje len veľmi krátko a slabo, nemá na to silu. Prípadne sa objavuje reflux a dieťa neudrží v sebe materské mlieko. Prítomné môžu byť aj časté detské koliky a problémy s dýchaním. Tieto deti plačú veľmi málo a plač je slabý a krátky.

Neskôr sa hypotónia môže prejavovať oneskorením pohybového vývoja. Pre dieťa s hypotóniou je problém zvládnuť prvé vzpriamenie (v polohe na brušku symetrická opora o obe predlaktia) alebo je oneskorené. Tak isto otáčanie z chrbátika na bruško, úchop hračiek, chytanie si nožičiek a dávanie ich do pusinky, dieťa začína liezť a sedieť neskôr. Dieťa, ktoré je hypotonické nevládze loziť po štyroch, prípadne si tento pohyb nahrádza plazením. Nejde do vysokej opory na obe ruky a už vôbec nie na kolienka. Dieťa sa v sede často hrbí, čo má súvis s oslabením brušných svalov. Kĺby môžu byť hypermobilné, tzn. zväčšený rozsah pohybu.

Tieto deti sa celkovo menej pohybovo prejavujú, dospelí o nich často nespravodlivo povedia, že sú lenivé.

Nebojte sa, hypotónia nie je vždy známkou veľkého problému. Keď sa deti narodia predčasne, môžu mať slabý svalový tonus, pretože ich telíčka nemali dosť času na to, aby sa správne vyvíjali. Je dobré sa aj v tomto prípade uistiť, že dieťa dodržiava míľniky vývoja a zabezpečiť fyzioterapiu, ktorú potrebuje.

No a vtedy prichádza do hry naše detské oddelenie.

Termíny pre detičky si môžete rezervovať aj online tu:
👉Bratislava: https://vitalclinic.sk/terminy/terminy-bratislava
👉Nitra: https://vitalclinic.sk/terminy/terminy-nitra

Posturálna asymetria

Dieťatko potrebuje vzpriamenie hlavičky a trupu pomocou končatín na to, aby mohlo sedieť, loziť, postaviť sa a chodiť. Zaistenie polohy pre vzpriamenie sa nazýva postúra a je súčasťou určitej aktivity svalov, hlavne v oblasti trupu, ramenných a bedrových kĺbov. Zaistenie postúry úzko súvisí s opornou bázou, kde sa premieta ťažisko tela.

Prečítať článok

Metodika: Mobilizácia rebier podľa Ľudmily Mojžišovej

Ľudmila Mojžišová sa vo svojom výskume a praxi venovala hlavne ženám, ktoré mali funkčné dysbalancie pohybového systému a zároveň liečbe diagnóz spojených s oblasťou panvy, driekovej chrbtice a bedrových kĺbov. Veľkému množstvu žien, ktoré absolvovali pravidelné ošetrenie, sa podarilo otehotnieť. Na základe týchto výsledkov prepracovala Ľ. Mojžišová svoju metodiku, ktorá sa vo veľkom využíva najmä pri liečbe funkčnej sterility.

Prečítať článok

Rolovanie

Roller je dnes už súčasťou skoro každého fit centra, gymu alebo ktoréhokoľvek športového strediska. Avšak svoje miesto a uplatnenie si nachádza čoraz častejšie aj vo fyzioterapii. Napriek tomu že, roller je jednoduchý penový valec, jeho využitie je širokospektrálne.

Prečítať článok

Vyšetrenie pohybu lezcov fyzioterapeutom

Priatelia, od novembra tohto roku sme rozbehli spoluprácu s Lezeckou akadémiou v Bratislave. Ak pre seba aktuálne hľadáte vhodnú športovú aktivitu, tak lezenie určite odporúčame. Malým aj veľkým lezcom navyše radi pomôžeme túto pohybovú aktivitu na základe dôsledného vyšetrenia správne kompenzovať alebo podporiť.

Prečítať článok