Brušný lis
„Brušný lis“ je funkčný mechanizmus brušných svalov, bránice, panvového dna a pomocných svalov trupu, ktoré spoločne vytvárajú vnútrobrušný tlak. Tento mechanizmus zohráva významnú úlohu pri vyprázdňovaní.
Profil – Mgr. Magdaléna Šály
Rozhovor s fyzioterapeutkou Magdalénkou nás zavedie do jej začiatkov vo Vitalclinic aj do sveta fyzioterapie, ktorý si zamilovala. K fyzioterapii ju priviedla láska k športu – od detstva sa venovala atletike a už na strednej škole vedela, že chce pracovať s ľuďmi a pomáhať im hýbať sa bez bolesti. Po štúdiu na LFUK, zahraničnej skúsenosti v Austrálii a praxi v Brne sa v roku 2013 stala súčasťou nášho tímu.
V rozhovore spomína, ako sa klinika za tie roky zmenila, čo ju motivovalo neustále sa vzdelávať a špecializovať, a prečo je pre ňu fyzioterapia viac než len práca. Hovorí aj o tom, aké dôležité je vnímať pacienta ako celok a ponúkať kvalitnú, premyslenú terapiu namiesto kvantity.
Profil – Mgr. Ivana Šupinová – Vitalclinic Nitra
Rozhovor s fyzioterapeutkou Ivankou Šupinovou nás zavedie do sveta ženského zdravia a významu pohybu. Ivanka sa k fyzioterapii dostala zo zaujímavej životnej cesty – začínala na medicíne, no postupne zistila, že jej viac vyhovuje práca, pri ktorej je v priamom kontakte s pacientkami a môže vidieť ich pokroky. Postupne sa špecializovala na urogynekologickú rehabilitáciu, ktorej sa venuje aj dnes.
V rozhovore sa rozprávame o tom, prečo je prevencia a včasná fyzioterapia po pôrode taká dôležitá, s akými problémami ženy prichádzajú najčastejšie, ale aj o jej osobnej skúsenosti s materstvom a o tom, ako ju to ovplyvnilo v pohľade na ženské telo. Ivanka otvorene hovorí o tom, že sama čelila výzvam, ktoré riešia aj jej pacientky, a práve vďaka tomu vie pristupovať k ženám empaticky a prakticky.
Profil: Mgr. Martina Kukumbergová – logopéd
Martina Kukumbergová je logopedička, ktorá sa špecializuje na komplexné problémy v komunikácii a na ťažkosti s jedením a prehĺtaním. Počas doktorandského štúdia na Katedre logopédie Pedagogickej fakulty UK získala cenné skúsenosti aj v zahraničí – počas študijného pobytu na Trinity College v Dubline a odbornej praxe v Central Remedial Clinic, kde sa zamerala na augmentatívnu a alternatívnu komunikáciu. Neustále sa vzdeláva, absolvovala množstvo špecializovaných kurzov a v súčasnosti pokračuje v ďalšom štúdiu – klinickej logopédie na Slovenskej zdravotníckej univerzite. Je tiež certifikovanou inštruktorkou programu It Takes Two to Talk, vďaka ktorému pomáha rodičom stať sa aktívnymi sprievodcami detí na ceste k reči. Od augusta ju nájdete u nás vo Vitalclinic.
Profil: Mgr. Juraj Kaščák
Dovoľte nám postupne predstaviť náš tím fyzioterapeutov. Každý z nich prináša do našej práce vlastný príbeh, skúsenosti a pohľad na to, ako pomáhať ľuďom cítiť sa lepšie. Ako tretí v poradí sa rozhodol podeliť o svoju cestu Juraj Kaščák – náš kolega, ktorý si prešiel zaujímavou zmenou profesijnej dráhy. Z korporátneho prostredia sa rozhodol vykročiť úplne iným smerom a našiel svoje poslanie vo fyzioterapii. O tom, čo ho priviedlo k tejto práci, ako vníma svoje povolanie a čo je preňho dôležité vo vzťahu s klientmi, porozpráva v nasledujúcom rozhovore.
Profil: Mgr. Michaela Babuljaková
Dovoľte nám postupne predstaviť náš tím fyzioterapeutov. Ako druhá v poradí sa nechala vyspovedať Mgr. Michaela Babuljaková, inšpiratívna fyzioterapeutka s obdivuhodnou vnútornou motiváciou, pre ktorú je vlastné myslenie v súvislostiach a tematická špecializácia, ktorá ústi do aktívneho podieľania sa na budovaní služieb. Rozprávali sme sa o povolaní fyzioterapeuta, nevyhnutných predpokladoch na vykonávanie tejto profesie, ako aj o hľadaní a nachádzaní inšpirácie v práci aj mimo nej.
Logopédia pre predškolákov
Máte doma predškoláka? Gratulujeme 🙂 Neváhajte využiť posledný rok škôlky na doladenie jazykových schopností vášho dieťatka, ktoré sú pre školu kľúčové.
Emočná zložka reči a jej úloha
Už od narodenia zohráva neverbálna komunikácia – teda mimika, intonácia a očný kontakt – kľúčovú úlohu v tom, ako dieťa rozumie okolitému svetu a učí sa komunikovať. Tieto zložky predchádzajú samotnej reči a tvoria základ pre budovanie porozumenia, väzby a neskôr aj aktívneho vyjadrovania. Ako podporiť emočnú zložku reči sa dozviete v rozhovore s našou detskou logopedičkou.
Profil: Mgr. Jakub Jendrichovský
Dovoľte nám postupne predstaviť náš tím fyzioterapeutov. Ako prvý v poradí sa nechal vyspovedať Mgr. Jakub Jendrichovský, špičkový fyzioterapeut, lektor a odborník, ktorý spája generácie poznania s praxou. Jakub je lektorom na Fakulte zdravotníckych vied UCM v Trnave, kde vedie študentov bakalárskeho štúdia v predmete Kinezioterapia v klinických odboroch a diagnostika a terapia funkčných porúch. Rozprávali sme sa s ním nielen o profesii, ale aj o rodine, osobných hodnotách a prístupe k terapii.
Vitalclinic Bratislava: +421 903 421 525
Jakub, aké to je vyrastať v rodine, kde je otec (PhDr. Marián Jendrichovský) známy odborník vo vašom odbore?
J.J.: Ako dieťa som si to veľmi neuvedomoval. Až neskôr som pochopil, že otec má vlastné odborné koncepty – metodiky, učí, vydáva knihy a inšpiruje iných fyzioterapeutov. Postupne som začal chápať, že to, čo robí, má hlboký zmysel.
Čo ťa priviedlo k tomu, že si sa stal fyzioterapeutom aj ty?
J.J.: Pravdupovediac – ľudia. Bavila ma predstava pracovať s ľuďmi, byť s nimi v kontakte. Otec ma často brával do práce, a to prostredie mi bolo blízke. Navyše, aj moja staršia sestra je fyzioterapeutka, takže sme taká terapeutická rodina.
Čo ťa na tejto práci baví najviac?
J.J.: Najviac si užívam práve prácu v zóne terapeut – pacient. To, že môžeš byť niekomu oporou, naviesť ho, cítiť výsledok. Ten efekt, zmena, spätná väzba – to je pre mňa to najdôležitejšie. Interakcia s človekom – vzťah, dôvera, proces.
Ako pristupuješ k celoživotnému vzdelávaniu? Máš absolvované nejaké doplnkové vzdelávanie:
J.J.: Samozrejme, absolvoval som veľa odborných kurzov nad rámec vysokoškolského štúdia.
RFT – respiračná fyzioterapia
KPR – kardiopulmonálna rehabilitácia
NMS – neuro-musculo-skeletálny koncept diagnostiky a terapie
NMT – neuromobilizačná terapia
Diagnostika funkčných porúch u športovcov
Máš nejaký vlastný prístup? Ako postupuješ ako terapeut?
J.J.: Snažím sa metódy prepájať. Nechcem zostať „uviaznutý“ v jednom koncepte alebo metodike. Vždy hľadám svoj vlastný spôsob, ako fyzioterapeut však musím byť nielen kreatívny ale najmä efektívny. Osobne nie som veľkým fanúšikom bezkontaktných terapií, kde sa pacient vedie do určitých pozícií, pričom sa však nevyužíva manuálna práca terapeuta. Cvičenie je samozrejme veľmi dôležité, ale dnes sa z terapie niekedy vytráca dotyk. A pritom práve manuálny zásah, práca rúk terapeuta, je niekedy to najdôležitejšie.
Aký bol tvoj najzaujímavejší prípad v poslednom období?
J.J.: Mal som pacienta po operácii svalového transferu – z dôvodu poškodenia nervus radialis. Na Slovensku sa tento zákrok nevykonáva a tak pri ňom neexistujú rehabilitačné protokoly. Musel som si teda nastaviť vlastný terapeutický plán – logický, založený na prepájaní súvislostí a funkčných vzťahov. A podarilo sa – výsledky boli viditeľné. Neskôr som sa spojil s pánom doktorom z Čiech aby som celý postup a výsledok prekonzultoval a už sme zostali v kontakte, z čoho mám radosť.
A čo nemocničná prax?
J.J.: Uzavrel som ju. Bola to výborná skúsenosť, veľa mi dala, ale cítim, že súkromná prax a učenie sú smer, ktorému sa chcem venovať. Mám v sebe priestor tvoriť a spájať vedu s praxou.
Jakub Jendrichovský je zástancom spojenia teórie, dotyku a aktívneho prístupu. V jeho terapii nájdete rešpekt k človeku, prepojenie odborných škôl aj túžbu pomáhať. Na vstupné vyšetrenie k nemu sa neváhajte objednať na telefónnom čísle:
Vitalclinic Bratislava: +421 903 421 525
Celý náš tím nájdete tu: Vitalclinic tím fyzioterapeutov a logopédov
Kedy vyhľadať logopéda
V akom veku je vhodné vyhľadať logopéda, ak dieťa ešte nerozpráva alebo má oneskorený vývin reči, sme sa pýtali našej logopedičky, Martinky Kukumbergovej.
Oneskorený vývin reči nemusí vždy znamenať problém. Niekedy sa deti okolo tretieho roku života „rozbehnú“ a svojim rovesníkom sa vyrovnajú vo všetkých jazykových schopnostiach. U iných sa však vývin reči môže ďalej komplikovať a oneskorenie môže prerásť do narušeného vývinu reči – v súčasnosti používame pojem vývinová jazyková porucha. Preto je také dôležité, aby rodičia poznali základné etapy vývinu reči a vedeli rozpoznať, kedy osloviť odborníka.
Jemná motorika a vývin reči
Jemná motorika, ktorá zahŕňa precízne pohyby prstov, zápästia a rúk, je kľúčová pre správny vývin reči a koordináciu medzi mozgovými hemisférami. Toto prepojenie podporuje rozvoj psychomotoriky, ktorá zahŕňa integráciu zmyslového vnímania s pohybom a mentálnymi funkciami.
Zmyslové vnímanie v logopédii
Ako logopédia pracuje so zmyslovým vnímaním – napríklad sluchom, zrakom, hmatom – pri podpore rozvoja reči u malých detí sme sa spýtali našej logopedičky Martinky Kukumbergovej. Táto a ďalšie otázky nadväzujú na nedávny rozhovor Pohyb a Reč s našou detskou fyzioterapeutkou, Magdalénkou Varcholovou.
Artróza vie potrápiť aj mladých
Veru áno, aj mladí ľudia môžu trpieť artrózou – najčastejšie v dôsledku úrazu, nadmerného preťaženia alebo genetických predispozícií. Ak pociťujete rannú stuhnutosť, praskanie v kolenách, bolesť pri chôdzi či behu, môže ísť o toto degeneratívne ochorenie kĺbov. Pri artróze dochádza k opotrebovaniu chrupavky, čo narúša prirodzený pohyb a znižuje schopnosť kĺbov tlmiť nárazy. Výsledkom je čoraz bolestivejší pohyb.
Jazva v procese rehabilitácie
Jazva je výsledok prirodzeného procesu hojenia rany. Pri správnom – fyziologickom hojení kože vzniká bledoružová jazva, ktorá nepresahuje úroveň kože. Fyziologická jazva je hladká, pružná, mäkká a jemná zároveň. Pri nesprávnom hojení však môže spôsobovať bolesti a funkčné poruchy pohybového aparátu. Vo všeobecnosti platí, že pacienti sú nedostatočne informovaní ohľadom starostlivosti o jazvu.
Čo sa teda deje pri nesprávnom hojení jazvy? Vznikne aktívna jazva. Aktívna jazva môže byť zdrojom rôznych problémov v pohybovom aparáte. Pojem aktívna jazva neznamená „čerstvá“ jazva. Aktívna jazva nie je natiahnuteľná ani posunlivá voči okoliu. Môže sa prejavovať svrbením, zvýšenou potivosťou, zmenou pigmentácie a teploty. Typicky je tuhá, citlivá a bolestivá na dotyk. Bolesť môže byť povrchová z kože a podkožia, hlboká z orgánov či zrastov alebo prenesená do rozličných miest. Nesprávne zhojená jazva môže ovplyvňovať svalstvo, tým, že obmedzuje jeho elasticitu a pohyblivosť, čo môže mať za následok obmedzený rozsah pohyblivosti, zníženú koordináciu pohybov, chybné držanie tela.
Fyzioterapeutická starostlivosť o jazvy má dve štádia:
1. včasná terapia: ovplyvnenie hojenia jazvy, aby tkanivo bolo čo najviac podobné pôvodnému stavu tkaniva
2. neskorá terapia: rieši a zmierňuje dysfunkcie z nesprávneho hojenia jazvy
Fyzioterapia aktívnej jazvy obsahuje manuálnu terapiu, ktorá vedie k redukcii bolesti, svrbenia, potivosti a samozrejme má pozitívny vplyv na psychický stav pacienta. Vďaka terapii sa zlepšuje pružnosť jazvy, hrúbka jazvy, rozsah pohybu a celkový vzhľad jazvy.
Okrem manuálnych techník využívame aj aplikáciu kineziotejpu či cross tejpu. Tieto „čarovné“ náplaste nám pomáhajú zmierniť opuch, ovplyvňujú napätie, zlepšujú krvný a lymfatický obeh a podporujú posunlivosť mäkkých tkanív. Lepia sa až po vybratí stehov. Veľmi efektívna je aj naša bezbolestná rázová vlna, nakoľko zvyšuje pružnosť kože a jazvu zjemňuje. Tkanivo pomáha zregenerovať rýchlejšie a rovnomernejšie.
Pamätajte, že nesprávne zhojená jazva môže byť zdrojom rôznych problémov či bolestí. Preto by sa fyzioterapia a odborné ošetrenie mali považovať za štandardnú súčasť starostlivosti o jazvu. Naši odborníci sú vám k dispozícii tu:
Vitalclinic Bratislava: +421 903 421 525Vitalclinic Nitra: +421 904 390 771Vitalclinic Modra: +421 903 421 525
Chôdza po špičkách u detí
Chôdza po špičkách (špičkovanie) je typ chôdze, kedy nedochádza ku kontaktu päty s podložkou. Prirodzene sa môže vyskytovať u detí do dvoch rokov, počas toho ako sa učia chodiť. Chôdza po špičkách im pomáha udržať rovnováhu. Pri pretrvávaní tohto typu chôdze u detí nad 2 roky treba zvýšiť pozornosť.
4 najčastejšie zdravotné problémy súvisiace s bolesťami rúk po pôrode
Po pôrode sa mamičky stretávajú s náročnými fyzickými činnosťami, ktoré zahŕňajú časté zdvíhanie dieťatka, ohýbanie pri prebaľovaní, kúpaní a dojčení, ale aj manipuláciu s ťažkým kočíkom. Ak tieto pohyby nie sú vykonávané správne, môže to viesť k problémom nielen s chrbticou, ale aj s rukami.
Korčule a vložky na mieru
Pri téme ľadového korčuľovania si určite veľa z nás spomenie na nepríjemné pocity, bolesť či opuch chodidiel v stiahnutých korčuliach. Ich princíp je vymyslený a prispôsobený na efektívny pohyb na ľade, avšak na úkor niektorých fyziologických procesov v našich nohách.
Ploché nohy u detí a výber správnej obuvi
Častokrát si môžeme na ulici všimnúť škôlkara či školáčika, ktorému sa pri chôdzi vytráca ladnosť pohybov. Zakopáva, dupe na pätičkách, vtáča či vytáča špičky nôh, prípadne chôdzou vo veľkých ťažkých topánkach pripomína robota. Sú to varovné signály pre zlé pohybové stereotypy alebo nesprávne zvolenú detskú obuv.
Vyskočená platnička – prevencia a liečba
Chrbtica, alebo kostený orgán nášho tela je tvorený 7 krčnými, 12 hrudníkovými, 5 driekovými, 5 krížovými stavcami a kostrčou. Spojenie stavcov sa uskutočňuje cez kĺbové plôšky a medzistavcové platničky, ktoré majú nezastupiteľnú úlohu. Platničky nám tvoria približne 25% celkovej dĺžky chrbtice, ktorá sa v priebehu dňa môže znížiť o 2cm. Platničky a cievny systém vytvárajú tzv. osmotický systém, v rámci ktorého sa počas zaťaženia a odľahčenia vymieňa voda a vo vode rozpustné látky. Každá platnička je tvorená väzivovým prstencom, ktorý je dostatočne pevný a chrupavčitým rôsolovitým jadrom, ktoré sa pri jednotlivých pohyboch chrbtice pohybuje.
Ako škodia nášmu telu nesprávne pohybové stereotypy?
Pohybové stereotypy predstavujú súbor pohybov, ktoré pravidelne opakujeme v priebehu dňa. Sú to zdánlivo jednoduché a neškodné pohyby, ktoré však vykonávame dookola a bez akejkoľvek vedomej kontroly.
Skúsme sa zamyslieť nad tým, čo všetko spravíme, odkedy sa ráno zobudíme. Vstávame, sadáme si, zohýbame sa, dvíhame veci.. Veľkým generátorom stereotypných činností predstavuje aj naša práca, pričom platí, že človek pracujúci za počítačom má iné pohybové stereotypy ako niekto, kto stojí v predklone pri páse a posúva súčiastky alebo časník, ktorý strávi väčšinu času dňa na nohách a v pohybe.
Pätová ostroha a bolesť pri chôdzi
ČO JE TO PÄTOVÁ OSTROHA?
Ako pätovú ostrohu označujeme kostný útvar, ktorý sa vytvorí v úpone väzivových a šľachových štruktúr na pätovej kosti zospodu chodidla alebo na zadnej strane v úpone Achillovej šľachy. Predpokladá sa, že vzniká ako následok zápalových procesov pri mikroporaneniach danej štruktúry z opakovaného preťaženia. Preto sa často vyskytuje pri nesprávnom stereotype chôdze, monotónnej repetitívnej alebo statickej záťaži pri práci či športe alebo pri náhlom výraznom navýšení zaťaženia. Rizikovými faktormi sú aj nadváha, nesprávna obuv, chôdza naboso po tvrdých a studených povrchoch. Samotný vzniknutý kostný útvar však nachádzame aj u ľudí bez príznakov a obtiaží, tie skôr preto prisudzujeme práve prebiehajúcemu zápalovému procesu. Na jeho utlmenie môžeme využiť napríklad terapiu rázovou vlnou a odľahčenie pomocou vložiek, zvolením vhodnejšej obuvi či zmenou pohybového režimu.
KISS syndróm vo fyzioterapii
Čo je to KISS syndróm?
KISS syndróm, je súbor príznakov, vyskytujúcich sa pri poruche funkcie a blokáde stavcov hornej krčnej chrbtice. Skrátený výraz KISS z angličtiny Kinematic Imbalance due to Suboccipital Stress označuje kinematickú nerovnováhu v dôsledku subokcipitálneho stresu. Nerovnováha pohyblivosti, spôsobená poruchou funkcie v oblasti krčných stavcov v dôsledku zvýšeného napätia, môže mať za následok poruchy symetrie pohyblivosti hlavy. Jedná sa o možnú blokádu krčnej chrbtice v oblasti kraniovertebrálneho skĺbenia (kraniocervikálneho prechodu) a prvého alebo druhého krčného stavca. Dva horné krčné stavce atlas a čapovec (axis) majú odlišnú stavbu, ktorá umožňuje pohyblivosť hlavy. Pri KISS syndróme je však táto ich funkcia narušená.
Správny postoj – ako na to?
Zlepšite si kondíciu správnym postojom!
Keďže sme sa vývojom prepracovali až k homo sapiens, mali by sme si ako človek vzpriamený držať správny postoj nášho tela. “Málokedy si ľudia uvedomujú, ale je to dôležité. Nesprávnymi pohybovými návykmi sa oslabuje svalstvo, narúša sa celková rovnováha a telo trpí,” vysvetľuje lekárka MUDr. Emília Luknárová, Vitalclinic.
Posaďte sa, prosím
Osem hodín za počítačom päť dní v týždni. Boľavý chrbát a stuhnutý krk. Pripomína vám to niečo? Nesprávne stereotypy pri držaní tela môžu viesť k väčším problémom ako je len stuhnutá šija. Naučte sa, ako si správne sadnúť.
.
„Dlhodobé sedenie nie je zdravé. Ideálne je robiť si časté prestávky, vstať od stola, poprechádzať sa či vybehnúť po schodoch. Ak však už raz máte sedavé zamestnanie, okrem prestávok je vhodné naučiť sa aj ako sedieť správne.“ MUDr. Emília Luknárová, Vitalclinic
Funkčná sterilita
Sterilita je stav, kedy žena nie je schopná otehotnieť pri pravidelnom pohlavnom styku v priebehu jedného roka. Vo väčšine prípadov sterilita vzniká v dôsledku anatomických alebo funkčných porúch pohlavných orgánov. Vo fyzioterapii sa zaoberáme a riešime najmä funkčnú sterilitu.
Bolesť hlavy a spánkové polohy
Spánok zabezpečuje pravidelnú a kvalitnú regeneráciu organizmu. Pri nevhodnej a dlho pôsobiacej polohe, dochádza k utláčaniu štruktúr a k mikrotraumám. Ak nedovolíme vytvoriť pre oblasť krčnej chrbtice a hlavy neutrálnu pozíciu, dochádza ku zvyšovaniu napätia v tejto časti a vzniku tzv. tenznej bolesti hlavy.
Brušná diastáza u detí
Milí rodičia, detičky sú naša láska. Majú u nás vyčlenené celé detské oddelenie, veď viete. Problémom, s ktorým sa často stretávame v našej praxi je brušná diastáza u detí.
Hypertonus u bábätiek
Máte doma plačlivé bábätko? 
Ak je vaše dieťatko dráždivé, drží rúčky v pästičky, hlavička mu prepadáva dozadu, nekoordinovane pohybuje rúčkami a nôžkami, vyruší ho každá zmena polohy tela, nevydrží v autosedačke, vypína sa v nosiči, ukľudní sa zväčša až v zavinovačke.. môže trpieť hypertonusom.
Hypotonus u detičiek
Niektoré detičky pri hraní na ihrisku nestíhajú svojím rovesníkom, nechcú chodiť na prechádzky alebo často padajú. Za týmto všetkým môže byť viacero dôvodov, napríklad aj veľmi častá diagnóza, hypotonus.