Profil – Mgr. Ivana Šupinová – Vitalclinic Nitra

Rozhovor s fyzioterapeutkou Ivankou Šupinovou nás zavedie do sveta ženského zdravia a významu pohybu. Ivanka sa k fyzioterapii dostala zo zaujímavej životnej cesty – začínala na medicíne, no postupne zistila, že jej viac vyhovuje práca, pri ktorej je v priamom kontakte s pacientkami a môže vidieť ich pokroky. Postupne sa špecializovala na urogynekologickú rehabilitáciu, ktorej sa venuje aj dnes.

V rozhovore sa rozprávame o tom, prečo je prevencia a včasná fyzioterapia po pôrode taká dôležitá, s akými problémami ženy prichádzajú najčastejšie, ale aj o jej osobnej skúsenosti s materstvom a o tom, ako ju to ovplyvnilo v pohľade na ženské telo. Ivanka otvorene hovorí o tom, že sama čelila výzvam, ktoré riešia aj jej pacientky, a práve vďaka tomu vie pristupovať k ženám empaticky a prakticky.

Ivanka, čo Ťa priviedlo k fyzioterapii? Už na škole si smerovala k práci s pacientkami, alebo si sa k urogynekologickej rehabilitácii dostala až neskôr?

K fyzioterapii ako takej ma priviedla nespokojnosť. 🙂 Počas môjho štúdia na medicíne som cítila nepokoj, že toto asi nie je úplne to, čo chcem celý zvyšný život robiť. No a keď sme sa dostali v rámci praxe do nemocníc, začala som tam vnímať prácu a vôbec existenciu fyzioterapeutov a bolo mi jasné, že to je to, čo ja chcem. K samotnej urogynekológii som sa dostala postupne vzhľadom na stúpajúcu potrebu riešiť problémy tohto typu a tiež, že ja sama som po troch pôrodoch, takže niektoré konkrétne témy sa ma vyslovene týkajú.

Ako by si sa predstavila ženám, ktoré Ťa uvidia prvýkrát v ambulancii?

Že som v mnohom úplne rovnaká ako oni. Mám prácu, 3 deti, chcem a potrebujem cvičiť a riešiť veci a niekedy to ide lepšie a niekedy horšie, ale vytrvávam. 🙂

Študovala si fyzioterapiu v Brne a neskôr na Univerzite Palackého v Olomouci. Ktoré obdobie bolo pre Teba najviac formujúce?

Ťažko povedať. V Brne som mala viac voľného času, keďže niektoré predmety z medicíny mi uznali a našla som si perfektnú brigádu v odbore. Otvárali tam v tom čase paraplegické centrum a keďže boli ešte v takom procese administratívneho schvaľovania, tak popri regulérne ukončených fyzioterapeutoch, brali aj študentov, aby rehabilitovali s ich klientami. To bola pre mňa veľmi silná skúsenosť, ktorá ma posunula prakticky. A aj ma to veľmi bavilo. V Olomouci na magisterskom nás učili veľmi dobrí odborníci. Bola to lepšia škola, musela som doháňať, čo domáci študenti už vedeli a tak ma to posunulo výrazne vedomostne.

Počas štúdia a praxe si mala možnosť skúšať rôzne metódy – napríklad aj zrkadlovú terapiu pri pacientoch po cievnej mozgovej príhode. Ako tieto skúsenosti ovplyvnili Tvoj prístup k fyzioterapii?

To bolo veľmi zaujímavé. V rámci diplomovej práce som sa zaradila do výskumu tejto špecifickej metódy začínajúcej v neurológii. Bola som len malý dielik v skladačke. Ale ako študentka som zažila, že nepoužívam len, čo ma naučili na spôsob „toto sa len takto správne rieši a nijak inak“, ako to niekedy na školách býva, ale že skúšame aj niečo nové a uvidíme, čo z toho bude. Je fajn byť otvorený, že je viacero ciest, akými sa dá dopracovať k dobrému výsledku.

V Keni si tri mesiace pracovala s deťmi so zdravotným postihnutím. Čo Ti táto dobrovoľnícka skúsenosť dala – nielen odborne, ale aj ľudsky?

Odborne mi to pripomenulo, aká je rehabilitácia dôležitá a veľa vecí v živote vie zlepšiť, ale tiež že niekedy nie je najdôležitejšia na svete. V tom čase sa v Keni pozerali na tieto deti ako na trest Boží, ako nejaké prekliatie, takže ich niekedy rodičia utajovali, hanbili sa za ne a nevenovali sa im. Do cielenej starotlivosti v projekte, v ktorom som bola zapojená, sa teda dostávali neskôr. A vnímala som, že keby sa s nimi pracovalo skôr ako sa „našli“, mohli sa mať lepšie. Ale na druhú stranu, boli situácie, napríklad zber úrody, problémy s prudkými dažďami alebo niektoré denné aktivity (ručné pranie oblečenia), ktoré boli akútnejšie a bolo ich treba riešiť viac než cvičenie a bolo to tak správne. Aj teraz ľuďom hovorím-ak vás akútne boli chrbát a strieľa vám to kdesi, tak to treba riešiť a nastaviť si to ako prioritu. Ale ak maminka s čerstvým bábätkom nespala polovicu noci, tak nech si nevyčíta, že necvičila dostatočne a nech si radšej cez deň pospí. Aj ľudsky to bola silná skúsenosť – pre horšie životné podmienky, sa tam žije komunitnejšie ako u nás, ľudia sú otvorenejší voči druhým, vďačnejší aj za menšie dobrá ako máme my. Žije sa tam akoby intenzívnejšie – v dobrom, aj zlom.

Momentálne sa venuješ najmä ženám v oblasti urogynekologickej rehabilitácie. S akými problémami sa na Teba pacientky najčastejšie obracajú?

Najčastejšie sú to asi úniky moču a pokles panvových orgánov – či už v súvislosti s tehotenstvom alebo perimenopauzou. Ďalej sú to bolesti pri pohlavnom styku, príznaky zápalu v urogynekologickej oblasti bez potvrdeného bakteriálneho nálezu či problémy s otehotnením.

Prečo je podľa Teba prevencia a včasná fyzioterapia pri ženských problémoch (napr. po pôrode) taká dôležitá?

Pretože neriešený problém sa často zhoršuje a cesta späť je o to náročnejšia. Problémy, s akými sa stretávam u žien v urogynekologickej oblasti, nie sú život ohrozujúce, ale spoločensky a subjektívne veľmi nepríjemné. Keď si žena nemôže ísť zabehať, lebo sa pritom kompletne pomočí, tak to významne ovplyvňuje kvalitu jej života. Keď je bolesť pri pohlavnom styku, vie to významne narušiť partnerský vzťah. Navyše sa o tom s druhými niekedy ťažko rozpráva, takže cesta k riešeniu týchto problémov je o to dlhšia. Stretávam sa v praxi s prípadmi, kedy problém s únikom moču na škále objektívneho hodnotenia podľa príznakov má len nízke číslo, ale subjektívne, žena udá, že z 10bodov jej to vadí na 8 – čiže relatívne malý problém, ktorý ale veľmi vadí.

Aký je rozdiel medzi prvou návštevou a dlhodobejšou terapiou? Ako meníš prístup k pacientke v čase?

Pri prvej návšteve zhodnotím a nastavím žene čisto terapiu panvového dna. Už to je kľúčová informácia, ktorá vie pomôcť. Ale pri dlhodobejšej spolupráci sa dá krásne to panvové dno zapojiť do súčinnosti celého tela. Prípadne riešime aj bolestivú chrbticu či bedrové kĺby, neaktívnu nohu, problémy s čeľustnými kĺbmi, čo všetko negatívne ovplyvňuje panvové dno a znižuje účinnosť izolovanej terapie panvového dna. V dlhšom časovom horizonte sa aj tá terapia lepšie spája so záujmami, ktoré ženy majú. Lebo inak sa nastavuje terapia, keď žena chodí len do práce a následne trávi čas doma – relatívne neaktívna a inak, keď chce postupne začať behávať či robiť silový tréning. V dlhšom časovom horizonte riešime aj otázku motivácie a vytrvania, pretože v niektorých prípadoch musia ženy cvičiť s panvovým dnom už natrvalo, čo si tiež niekedy treba spracovať.

Je niečo, čo Ťa na tejto práci obzvlášť napĺňa?

Napĺňa ma, keď sa ľudia vracajú spokojní a často aj prekvapení, ako sa im polepšilo. A tiež môj osobný rast v problematike – ďalšie vzdelávanie v obore, prepájanie informácií..

Si mama – ako Ťa vlastná rodičovská skúsenosť ovplyvnila v pohľade na ženské telo a jeho potreby?

Ovplyvnilo ma to vtom, že mám osobnú skúsenosť s niektorými problémami, ktoré tu s klientkami riešim. Viem ako sa to cíti, poznám niektoré výzvy, ktoré treba prekonávať. A zároveň viem, ako sa to mení v čase, keďže od posledného pôrodu už mám pomerne dosť rokov. Zároveň viem a poukazujem na to aj klientkám, že treba trpezlivo pracovať s aktuálnymi prioritami a prijímať aktuálnu situáciu bez výčitiek. A tiež že tehotenstvá a pôrody zanechávajú zmeny, ktoré niekedy je treba prijať, ale keď sa s nimi žena naučí fungovať, tak to nemusí byť najhoršia správa na svete.

Ako relaxuješ mimo práce? Čo Ti najviac dobíja baterky?

Trávim čas s rodinou, v prírode, športujem, čítam knihy, cestujeme..

Ak by si mala dať ženám jednu radu, ktorá by im pomohla starať sa o svoje zdravie, ktorá by to bola?

Aby sa obklopovali odborníkmi, ktorí ich vedia nanovo namotivovať na cestu späť k starostlivosti o seba – nech by to už pre ne znamenalo čokoľvek (pohyb, strava, psychohygiena…). A trpezlivo, bez sebaobviňovania, prijímali obdobia, keď to zrovna naozaj nejde.

Ivanka je fyzioterapeutka, ktorá spája odborné vedomosti so silnou dávkou empatie a osobnej skúsenosti. Vyniká schopnosťou povzbudiť ženy, aby sa aktívne zapojili do starostlivosti o svoje zdravie, a sprevádza ich cestou k lepšiemu fungovaniu tela bez výčitiek a s rešpektom k životným okolnostiam.

Na vstupné vyšetrenie k Ivanke sa môžete objednať na telefónnom čísle:
☎ Vitalclinic Nitra: +421 904 390 771

Celý náš tím nájdete tu: Vitalclinic tím fyzioterapeutov a logopédov