Profil: Mgr. Michaela Babuljaková

M.B.: Na gymnáziu som ešte ako mnohí nemala jasnú predstavu, čo chcem robiť ďalej. Keď sa schyľovalo k výberu vysokej školy, snažila som sa zamyslieť nad tým, čo ma baví, čo má budúcnosť a uplatnenie. Vždy som bola kreatívna a bavilo ma niečo tvoriť, no nevedela som sa presne zaradiť a taktiež ma bavila psychológia, pomoc ľuďom a lákalo ma aj trénerstvo. Náhodou doma padlo slovo fyzioterapia a z popisu práce to znelo ako niečo, čo by ma bavilo, až som sa napokon dostala na SZU v Bratislave a povedala som si, že to skúsim.

Vďaka bližšej spolupráci viem, že stále hľadáš cesty ako sa realizovať v rámci odboru. Odkiaľ pramení tvoja chuť stále niečo vytvárať a prinášať nové nápady? 

M.B.: V našom odbore sa vieme špecializovať na rôzne skupiny ľudí, ako je detská rehabilitácia či práca so športovcami a niektorí terapeuti sa postupne profilujú a zameriavajú sa na užšiu skupinu diagnóz – napríklad ortopedické či neurologické diagnózy a vďaka špeciálnym kurzom sa v tom zdokonaľujú. Ja som sa doteraz zámerne sústredila na získavanie skúseností v rôznych oblastiach, aby som postupne zistila, čo je mi profesijne najbližšie. Asi mám v sebe aj prirodzenú snahu robiť veci poctivo a najlepšie ako viem, preto aj v rámci svojej práce hľadám spôsoby, ako to dosiahnuť a pokiaľ viem na našej klinike prispieť nejakým nápadom, prečo nie. 🙂

Jednou z oblastí, ktorej sa chceš venovať, je fyzioterapia po mastektómii. To je veľmi citlivá a zároveň dôležitá téma. Prečo práve táto oblasť? Ako podľa teba môže fyzioterapia pomôcť ženám po onkologickej liečbe (nielen po fyzickej stránke)?

M.B.: S touto skupinou pacientiek som sa stretla už počas vysokoškolskej praxi na NOÚ v Bratislave a práve táto skúsenosť ma motivovala venovať sa im viac. Súčasťou fyzioterapie sú nielen rehabilitačné cvičenia a manuálne techniky, no patrí sem aj rozhovor a psychologická podpora a práve pri práci s onkologickými pacientkami sú všetky časti nenahraditeľné. Veľmi sa počas našej spolupráce snažím vytvoriť mojim pacientkam bezpečné prostredie a pomôcť im k návratu do bežného života. Onkologické pacientky, ktoré kvôli ochoreniu museli podstúpiť aj chirurgické odstránenie prsníka – tzv. mastektómiu, či už čiastočnú alebo úplnú, si prechádzajú nielen procesom hojenia časti tela, ako po každom inom operačnom zákroku, no niektoré museli navyše podstúpiť chemoterapiu a pasujú sa s jej následkami, popritom možno v sebe nesú strach či sa im rakovina nevráti a z estetického hľadiska sa mnoho žien musí zmieriť aj s tým že im bol odstránený celý prsník a toto všetko vôbec nie je ľahké na spracovanie. Bohužiaľ, v našom zdravotníckom systéme občas nastáva situácia, že je pacientka prepustená z nemocnice bez informácií o možnostiach ďalšej starostlivosti akou je psychologická pomoc či rehabilitácia postihnutej hornej končatiny. Počas terapie s takýmito pacientkami je teda kľúčové nielen cvičenie s ramenom či mobilizácia jazvy po operácii, ale aj citlivý prístup a pochopenie ich emocionálneho stavu, ktoré im vedia veľmi pomôcť na ich ďalšej ceste.

Ďalšou tvojou víziou je fyzioterapia pre užšiu skupinu pacientov, ktorých spája rovnaký alebo podobný problém. To ťa napríklad priviedlo k skupine hudobníkov, ktorým sa tiež vo veľkej miere venuješ. Hudobníci často trpia špecifickými preťaženiami – ako k nim pristupuješ? V čom sa táto práca líši od „bežných“ klientov?

M.B.: V praxi sa stretávam s ľuďmi s rôznymi povolaniami a veľakrát ich problémy úzko súvisia s ich povolaním. Náhodou sa ku mne dostalo už niekoľko hudobníkov či členov filharmónie a pri rozhovore s nimi som zistila, že aj ich kolegovia hudobníci majú podobné problémy s pohybovým aparátom, no veľa z nich nevie, že sa to dá riešiť. Pre športovca je úplne normálne, že sa stará o svoje telo a spolupracuje s trénerom či fyzioterapeutom, nakoľko od toho závisí jeho výkon a dokonca aj v rámci väčších firiem niektorí zamestnávatelia ponúkajú benefity ako sú dni zdravia či rôzne prednášky ohľadom ergonómie v pracovnom prostredí, pretože sa o tom viac diskutuje. V hudobnej sfére sa možno naopak o tom mlčí a pritom si myslím, že to má rovnaký vplyv na to, aký výkon podajú na pódiu. Ak sa niekto od malička venuje hre na nejaký hudobný nástroj a nijako to nekompenzuje, časom sa to určite prejaví na jeho držaní tela či typickými bolesťami určitých svalov alebo inými problémami. Klavirista môže mať problém s preťažením svalov predlaktia, huslista s krčnou chrbticou či ramenom a obaja budú potrebovať samozrejme individuálny prístup a cvičenia na mieru.

M.B.: Asi áno. Myslím, že sa tu prejavuje práve tá moja kreatívna či inovatívna stránka mňa. Som súčasťou fyzioterapeutickej kliniky a je aj v mojom záujme, aby pracovisko na ktorom pracujem odzrkadľovalo nielen určité štandardy, ale aj snahu priniesť ľuďom niečo viac, niečo lepšie a najmä, aby sa povedomie ohľadom fyzioterapie rozšírilo medzi viac a viac ľudí.

M.B.: Určite je dobré si celkovo vyhodnotiť na čo mám osobnostné predpoklady a či mám to „vybavenie“, aby som takúto profesiu vykonával/a a potom už len hľadať, ktoré profesie to sú a čo každá z nich obnáša. Taktiež je určite vhodné sa porozprávať s ľuďmi, ktorí túto prácu robia, lebo veľakrát môže byť naša predstava iná než realita. No a napokon si treba len vybrať a skúsiť, pretože až prax ukáže, či je to niečo, v čom sa človek nájde a čo mu z dlhodobého hľadiska prinesie uspokojenie, pretože pomáhajúce profesie vedia byť vo všeobecnosti mentálne náročnejšie, či už ste lekár chirurg alebo fyzioterapeut na súkromnej klinike.

M.B.: Určite je to pozitívna spätná väzba. Práca fyzioterapeuta je špecifická v tom, že niekedy výsledky nevidíme hneď. Našim „projektom“ sú reálni ľudia s reálnymi zdravotnými problémami od menej závažných – po tie viac závažné a do toho, ako úspešná bude terapia zasahuje množstvo faktorov. Nejde len o to, či zvolíme vhodnú metódu, ideálne cvičenia, ale aj o to, ako poctivý je klient v tom, čo mu nariadime alebo či práve prežíva nadmerne stresové obdobie a podobne. Sú klienti, ktorým sa pomohlo a uľavilo od bolesti, no nedostane sa k nám spätná väzba. Naopak, mnoho klientov, možno najmä takí, ktorých už dlho niečo trápilo a zrazu im niekto pomohol, vedia byť veľmi vďační a ocenia našu snahu a to vie nám, ako terapeutom priniesť ten dobrý pocit na konci odpracovaného dňa. Niekedy nás navštevujú klienti aj so závažnejšími problémami s pohybovým aparátom, či v stavoch po úraze alebo operácii, kedy sú takpovediac závislí od nás a keď postupne vidíme obaja pokroky a oni sa z týždňa na týždeň vďaka nám stávajú sebestačnými, to je to, čo nám podľa mňa dáva ten jedinečný pocit odmeny, že sme niekomu skvalitnili život. Práca fyzioterapeuta je v tomto naozaj výnimočná!

Celý náš tím nájdete tu: Vitalclinic tím fyzioterapeutov a logopédov