Kategória: rehabilitácia pre bábätká, batoľatá a deti

VitalClinicBlogrehabilitácia pre bábätká, batoľatá a deti

Kraniosakrálna terapia u dojčiat

Kraniosakrálna terapia (KST) je metóda manuálnej terapie, ktorá sa používa na liečbu rôznych zdravotných problémov, vrátane bolesti hlavy, migrény, stresu a úzkosti a môže sa použiť u osôb všetkých vekových skupín, vrátane dojčiat. KST bola prvýkrát predstavená americkým osteopatom Williamom Sutherlandom v 30. rokoch 20. storočia. Sutherland a veril, že lebka a miecha majú schopnosť pohybu a že tento pohyb môže byť obmedzený napätím v tkanivách okolo kostných spojení, čo môže viesť k rôznym zdravotným problémom. KST u dojčiat sa zameriava na uvoľnenie napätia tkanív v oblasti lebky a chrbtice, ktoré môže byť spôsobené traumatickým pôrodom, použitím pôrodných nástrojov, náročného tehotenstva (poloha koncom panvovým, viacnásobné tehotenstvo, ochorenia zo strany matky…), preťažením dieťaťa počas jeho narodenia, prípadne inými faktormi.

Vyškolený fyzioterapeut aplikuje jemný tlak na oblasť lebky, chrbtice a krížovej kosti, aby stimuloval krvný obeh a lymfatický tok, čím sa zlepšuje výživa tkanív a zmierňuje ich napätie.

KST u dojčiat sa sústreďuje na liečbu rôznych problémov, ktoré môžu ovplyvniť zdravie a vývoj dieťaťa. Ide o problémy s dýchaním, trávením, spánkom, s koordináciou pohybov a  môže byť užitočná pri riešení rôznych zdravotných problémov, vrátane:
– plagiocefálie – stav, kedy je lebka dojčaťa asymetrická, čo môže byť spôsobené dlhodobým držaním jednej polohy alebo traumatickým pôrodom. KST môže pomôcť uvoľniť napätie v tkanivách a obnoviť symetrické držanie lebky;
– refluxu a kolík – uvoľnením napätia v oblasti brušnej dutiny a čriev, čím sa eliminujú bolesti v týchto oblastiach, čo zmierni príznaky refluxu a kolík;
– poruchy spánku – zmiernením napätia v svaloch a tkanivách, čo zlepší kvalitu spánku u dojčiat;
– poruchy dýchania – relaxáciou napätia mäkkých štruktúr v oblasti krku a hrudníku, čím sa zvýši pohyblivosť dýchacích svalov a skvalitní sa respirácia.

Väčšina rodičov, ktorých deti podstúpili KST, pozorovali pozitívny vplyv ako napr. zlepšenie spánku, zvýšenú chuť do jedla, zmiernenie koliky a iných tráviacich problémov, ako aj zvýšenie koordinácie pohybov.

Je však dôležité si uvedomiť, že KST u dojčiat, tak ako každá terapia má špecifické kontraindikácie a preto by mala byť zrealizovaná až na základe vyšetrenia dieťaťa a odporúčania kvalifikovaným fyzioterapeutom.

Autor článku: doc. PhDr. Elena Žiaková, PhD.

Zdroje
American Association of Pediatrics. (2011). The American Academy of Pediatrics Task Force on Infant Positioning and SIDS: Positioning and SIDS. Pediatrics, 128(5), 1030-1039. Frymann, V. M. (1998). The osteopathic approach to diagnosis and treatment of infants and children. Pediatrics, 102(5), e43.

Upledger, J. E., & Vredevoogd, J. D. (1983). Craniosacral therapy. Eastland Press.

KISS syndróm vo fyzioterapii

Čo je to KISS syndróm?
KISS syndróm, je súbor príznakov, vyskytujúcich sa pri poruche funkcie a blokáde stavcov hornej krčnej chrbtice. Skrátený výraz KISS z angličtiny Kinematic Imbalance due to Suboccipital Stress označuje kinematickú nerovnováhu v dôsledku subokcipitálneho stresu. Nerovnováha pohyblivosti, spôsobená poruchou funkcie v oblasti krčných stavcov v dôsledku zvýšeného napätia, môže mať za následok poruchy symetrie pohyblivosti hlavy. Jedná sa o možnú blokádu krčnej chrbtice v oblasti kraniovertebrálneho skĺbenia (kraniocervikálneho prechodu) a prvého alebo druhého krčného stavca. Dva horné krčné stavce atlas a čapovec (axis) majú odlišnú stavbu, ktorá umožňuje pohyblivosť hlavy. Pri KISS syndróme je však táto ich funkcia narušená.

Prečítať článok

W sed

Dieťatko od narodenia, po jeho samostatnú chôdzu prechádza, tzv. motorickou ontogenézou, ktorá je charakteristická pre jeho pohybový vývoj. Motorická ontogenéza má určitú kvalitu a kvantitu vývoja a u detí posudzujeme najvyšší stupeň pohybovej aktivity a najkvalitnejšie prevedenie pohybu, ktoré zodpovedá určitému stupňu ideálneho pohybového vývoja.

Každé dieťatko má vlastnú genetickú výbavu, ktorá riadi jeho motorickú ontogenézu a tiež motiváciu a prostredie, ktoré ho ovplyvňuje. Do 6 mesiacov života by malo zvládnuť otáčanie na bruško a späť, chytať si nožičky a  v polohe brušku oporu o dlaň s  vystretými lakťovými kĺbmi. Na konci 9 mesiaca by malo dokázať zaujať polohu „na štyri“, prípadne štvornožkovať a posadiť sa. Samozrejme medzníky vývoja nasledujú postupne za sebou, avšak existujú rozdiely medzi  deťmi v zrení nervových štruktúr, takže nie všetky deti sa motoricky prejavujú rovnako v rámci jednotlivých trimenonov. Súčasťou pohybového vývoja približne na konci III. trimenonu je sed. Postupne ako CNS dozrieva mení  sa aj  kvalita sedu a z počiatočného šikmého sedu, kde je základňa stehno, panva a horná končatina, postupne  dieťatko opúšťa oporu o ruku ale ohnuté dolné končatiny pretrvávajú. Keď sú  brušné a chrbtové svaly v dostatočnej synergickej funkcii, tak dieťatko sedí s dolnými končatinami vystretými a s rovným chrbátikom v tzv. pozdĺžnom sede. V období 9 mesiaca deti začínajú štvornožkovať, čo môže predchádzať sedu a v určitom období sa posadia z polohy „na štyri“ na päty alebo medzi päty do tzv. „W“ sedu. Takže „W“ sed v určitom období vývoja môže byť súčasťou ontogenézy a sú detičky, ktoré najskôr štvornožkujú, postavia sa a až neskôr, keď dozrie ich nervová sústava, sa posadia. V tomto období môžu používať „W“ sed.

Nie je správne,  aby v prípade, že dieťa nedokáže sedieť v pozdĺžnom sede ale sedí vo „W“ sede sa im vystierali dolné končatiny. Môže to spôsobiť nestabilitu trupového svalstva alebo kyfózu v hrudnej a lumbálnej chrbtici.

Vo vyššom veku je „W“ sed štartovacia pozícia pre hru, dieťa sa v nej môže hrať bez toho, aby mu prekážali dolné končatiny, je to východisková pozícia napr. pre hru s autíčkami a pod. Dôležité je posúdiť kvalitu tohto sedu, nakoľko postavenie panvy voči dolným končatinám pôsobí tlakom na bedrové kĺby. Ak dieťa sedí na pätách alebo ľahko medzi pätami, tak táto poloha nepredstavuje ohrozenie vývoja bedrových kĺbov (obrázok 1, 2). „W“ sed, kde dieťatko má vnútorné hrany chodidiel na podlahe je patologický a je potrebné sa pokúsiť o korekciu tak, že dieťa posadíme na päty (obrázok 1).  Ponechanie dieťatka vo „W“ sede s vnútornými hranami chodidiel na podložke, môže ohroziť postavenie členkových, kolenných a bedrových kĺbov. V prípade, že dieťatko preferuje  uvedený sed (obrázok 3),  je potrebné vyšetrenie fyzioterapeutom, aby sa zhodnotila kvalita motorického vývoja.

Obrázok 1

Obrázok 2

Obrázok 3

Autor článku: doc. PhDr. Elena Žiaková, PhD.

Vrodené deformity nohy

PES EQINOVARUS
Často sa stretávame s otázkou, či má význam rehabilitovať dieťatko s vrodenou deformitou nohy alebo ho rovno nechať zoperovať? Pretrvávajú rôzne názory, no je veľmi dôležité najprv zistiť o akú diagnózu vôbec ide.

Prečítať článok

Paréza brachiálneho plexu

Plexus brachialis je spleť nervových vlákien, ktoré vedú  do hrudníka, ramena, predlaktia a ruky. Brachiálny plexus je uložený relatívne pod povrchom a je krytý len mäkkými tkanivami a svalmi krku (m. scalenus anterior), claviculou a v dolnej časti pectorálnymi svalmi. Na krku prebieha v interscalenovom uhle, tvorený m. scalenus anterior, m. scalenus medius a 1. rebrom. Plexus potom prechádza pod claviculou a pod šlachou m. pectoralis minor k axile. Časť leží na pľúcnom hrote až cez 1.rebro. S plexom úzko súvisia aj cievy pod kľúčnou kosťou.

Prečítať článok

Syndróm šikmého krku a polohová plagiocefália

Syndróm šikmého krku patrí k pôrodným traumám periférneho motorického systému. Popôrodná trauma väčšia alebo menšia blokuje štart ideálneho motorického vývoja. Ide o poranenie mäkkých tkanív v oblasti šije a hlavy. Poškodenie mäkkých tkanív sprevádza reakcia, bolesť alebo minimálne pocit diskomfortu, môže to byť lokálny edém alebo hematóm.

Prečítať článok

Postupy fyzioterapeutickej intervencie u predčasne narodeného dieťaťa

Ešte pred dvadsiatimi rokmi sa za životaschopné považovali iba deti s pôrodnou hmotnosťou nad jeden kilogram a aj tie boli veľmi ohrozené najrôznejšími závažnými komplikáciami. Významné svetové pracoviská udávajú v hmotnostnej kategórii pod 500g približne 10 % prežívajúcich novorodencov, v kategórii 700-800g 60% a nad 1000g až 93% prežívanie nedonosených detí. S deťmi veľmi nízkej pôrodnej hmotnosti (klasifikáciu podľa hmotnosti zobrazuje tabuľka 1 pretrvávajú aj neskoršie určité problémy hlavne vývojové poškodenie CNS, výrazné poškodenie CNS (mentálna retardácia, cerebrálne poškodenie), senzorické poruchy (strata sluchu, poruchy vízu), alebo minimálne mozgové poškodenie (poruchy reči, pozornosti, správania, hyperaktivita a pod).

Prečítať článok

Respiračná fyzioterapia u detí

K najčastejším ochoreniam v detskom veku patria choroby respiračného systému. Väčšinou majú akútny priebeh, niekedy dochádza k častému opakovaniu až k ich chronicite. Na vzniku a rozvoji patológie v respiračnom systéme detí sa môžu podieľať viaceré faktory ako napríklad: anatomické abnormality dýchacích ciest, nedostatočná zrelosť imunitného systému, genetické faktory (cystická fibróza, vrodené chyby pľúc, alergie), a tiež vplyv vonkajšieho prostredia, ako je znečistenie ovzdušia a infekcie (najčastejšie to sú vírusy chrípky, respiračný vírus, rinovírusy, adenovírusy).

Prečítať článok