Chôdza po špičkách u detí

Chôdza po špičkách (špičkovanie) je typ chôdze, kedy nedochádza ku kontaktu päty s podložkou. Prirodzene sa môže vyskytovať u detí do dvoch rokov, počas toho ako sa učia chodiť. Chôdza po špičkách im pomáha udržať rovnováhu. Pri pretrvávaní tohto typu chôdze u detí nad 2 roky treba zvýšiť pozornosť.

Prečítať článok

Kraniosakrálna terapia u dojčiat

Kraniosakrálna terapia (KST) je metóda manuálnej terapie, ktorá sa používa na liečbu rôznych zdravotných problémov, vrátane bolesti hlavy, migrény, stresu a úzkosti a môže sa použiť u osôb všetkých vekových skupín, vrátane dojčiat. KST bola prvýkrát predstavená americkým osteopatom Williamom Sutherlandom v 30. rokoch 20. storočia. Sutherland a veril, že lebka a miecha majú schopnosť pohybu a že tento pohyb môže byť obmedzený napätím v tkanivách okolo kostných spojení, čo môže viesť k rôznym zdravotným problémom. KST u dojčiat sa zameriava na uvoľnenie napätia tkanív v oblasti lebky a chrbtice, ktoré môže byť spôsobené traumatickým pôrodom, použitím pôrodných nástrojov, náročného tehotenstva (poloha koncom panvovým, viacnásobné tehotenstvo, ochorenia zo strany matky…), preťažením dieťaťa počas jeho narodenia, prípadne inými faktormi.

Prečítať článok

KISS syndróm vo fyzioterapii

Čo je to KISS syndróm?
KISS syndróm, je súbor príznakov, vyskytujúcich sa pri poruche funkcie a blokáde stavcov hornej krčnej chrbtice. Skrátený výraz KISS z angličtiny Kinematic Imbalance due to Suboccipital Stress označuje kinematickú nerovnováhu v dôsledku subokcipitálneho stresu. Nerovnováha pohyblivosti, spôsobená poruchou funkcie v oblasti krčných stavcov v dôsledku zvýšeného napätia, môže mať za následok poruchy symetrie pohyblivosti hlavy. Jedná sa o možnú blokádu krčnej chrbtice v oblasti kraniovertebrálneho skĺbenia (kraniocervikálneho prechodu) a prvého alebo druhého krčného stavca. Dva horné krčné stavce atlas a čapovec (axis) majú odlišnú stavbu, ktorá umožňuje pohyblivosť hlavy. Pri KISS syndróme je však táto ich funkcia narušená.

Prečítať článok

W sed

Dieťatko od narodenia, po jeho samostatnú chôdzu prechádza, tzv. motorickou ontogenézou, ktorá je charakteristická pre jeho pohybový vývoj. Motorická ontogenéza má určitú kvalitu a kvantitu vývoja a u detí posudzujeme najvyšší stupeň pohybovej aktivity a najkvalitnejšie prevedenie pohybu, ktoré zodpovedá určitému stupňu ideálneho pohybového vývoja.

Prečítať článok

Vrodené deformity nohy

PES EQINOVARUS
Často sa stretávame s otázkou, či má význam rehabilitovať dieťatko s vrodenou deformitou nohy alebo ho rovno nechať zoperovať? Pretrvávajú rôzne názory, no je veľmi dôležité najprv zistiť o akú diagnózu vôbec ide.

Prečítať článok

Paréza brachiálneho plexu

Plexus brachialis je spleť nervových vlákien, ktoré vedú  do hrudníka, ramena, predlaktia a ruky. Brachiálny plexus je uložený relatívne pod povrchom a je krytý len mäkkými tkanivami a svalmi krku (m. scalenus anterior), claviculou a v dolnej časti pectorálnymi svalmi. Na krku prebieha v interscalenovom uhle, tvorený m. scalenus anterior, m. scalenus medius a 1. rebrom. Plexus potom prechádza pod claviculou a pod šlachou m. pectoralis minor k axile. Časť leží na pľúcnom hrote až cez 1.rebro. S plexom úzko súvisia aj cievy pod kľúčnou kosťou.

Prečítať článok

Syndróm šikmého krku a polohová plagiocefália

Syndróm šikmého krku patrí k pôrodným traumám periférneho motorického systému. Popôrodná trauma väčšia alebo menšia blokuje štart ideálneho motorického vývoja. Ide o poranenie mäkkých tkanív v oblasti šije a hlavy. Poškodenie mäkkých tkanív sprevádza reakcia, bolesť alebo minimálne pocit diskomfortu, môže to byť lokálny edém alebo hematóm.

Prečítať článok

Postupy fyzioterapeutickej intervencie u predčasne narodeného dieťaťa

Ešte pred dvadsiatimi rokmi sa za životaschopné považovali iba deti s pôrodnou hmotnosťou nad jeden kilogram a aj tie boli veľmi ohrozené najrôznejšími závažnými komplikáciami. Významné svetové pracoviská udávajú v hmotnostnej kategórii pod 500g približne 10 % prežívajúcich novorodencov, v kategórii 700-800g 60% a nad 1000g až 93% prežívanie nedonosených detí. S deťmi veľmi nízkej pôrodnej hmotnosti (klasifikáciu podľa hmotnosti zobrazuje tabuľka 1 pretrvávajú aj neskoršie určité problémy hlavne vývojové poškodenie CNS, výrazné poškodenie CNS (mentálna retardácia, cerebrálne poškodenie), senzorické poruchy (strata sluchu, poruchy vízu), alebo minimálne mozgové poškodenie (poruchy reči, pozornosti, správania, hyperaktivita a pod).

Prečítať článok