KISS syndróm vo fyzioterapii

Čo je to KISS syndróm?
KISS syndróm, je súbor príznakov, vyskytujúcich sa pri poruche funkcie a blokáde stavcov hornej krčnej chrbtice. Skrátený výraz KISS z angličtiny Kinematic Imbalance due to Suboccipital Stress označuje kinematickú nerovnováhu v dôsledku subokcipitálneho stresu. Nerovnováha pohyblivosti, spôsobená poruchou funkcie v oblasti krčných stavcov v dôsledku zvýšeného napätia, môže mať za následok poruchy symetrie pohyblivosti hlavy. Jedná sa o možnú blokádu krčnej chrbtice v oblasti kraniovertebrálneho skĺbenia (kraniocervikálneho prechodu) a prvého alebo druhého krčného stavca. Dva horné krčné stavce atlas a čapovec (axis) majú odlišnú stavbu, ktorá umožňuje pohyblivosť hlavy. Pri KISS syndróme je však táto ich funkcia narušená.

Anatómia kraniovertebrálneho spojenia
Kraniovertebrálne skĺbenie alebo kraniovertebrálne spojenie (hlavové kĺby) je zložitý systém kĺbov a väzov, ktorý spája záhlavnú kosť (lebku) s atlasom a čapovcom (axis). Atlas (C1), prvý krčný stavec, je špecifický hneď z niekoľkých dôvodov. Samotná stavba atlasu je odlišná od stavby ostatných stavcov. Atlas nemá telo, ale otvor, ktorý nasadá na čapovec (axis) – druhý krčný stavec. Atlas je s lebkou spojený v atlantookcipitálnom skĺbení, kde lebka priamo nasadá cez okcipitálny kondyl na artikulárne fazetové kĺby atlasu (na obrázku 1 zelenou farbou). Spoj je chránený silnými šľachami, ktoré fixujú pozíciu a zároveň umožňujú základný pohyb hlavy (flexia-extenzia), zjednodušene prikyvovanie alebo tzv. „áno“ pohyb. Stavec axis (C2 ) je druhým najvyšším krčným stavcom. Umožňuje „nie“ pohyb hlavy. Má vertikálnu projekciu nazývanú „dens“ a spája lebku a chrbticou(3). Chráni tiež celý mozgový kmeň, preto je dôležitou súčasťou pre prežitie a funkčnosť ľudských systémov. Hlavové kĺby sú vystužené silnými väzmi. Medzi predným a zadným oblúkom atlasu a okrajom foramen magnum sú uložené predné a zadné atlantookcipitálne membrány (membrana atlantooccipitales anterior et posterior). Medzi bočné časti atlasu je priečne uložené väzivo lig. trasversumatlantis (obrázok 3). Celý kĺb zozadu kryje membrana tectoria, čo je vlastne pokračovanie ligamentum longitudinale posterius. Kĺbové puzdro je voľné, vďaka čomu dochádza k otáčaniu atlasu. Pohyb v atlanto-okcipitálnom kĺbe (hlava – C1) a v oblasti C1-C2 umožňujú krátke intersegmentálne subokcipitálne svaly (obrázok 2), ktoré delíme na predné (ťažko prístupné) a zadné (palpačne ľahšie prístupné). Predná časť je tvorená: musculus rectus capitis lateralis, musculus rectus capitis anterior. Zadnú časť tvorí: musculus rectus capitis posterior minor, musculus rectus capitis posterior major, musculus obliquus capitis superior, musculus obliquus capitis inferior (7).

Obrázok 1: Fazetové kĺby (zdroj: https://www.masaznaterapia.sk/l/blokada-atlasu-zavraty-tinitus-bolesti-hlavy-a-migreny/)

Obrázok 2: Krátke intersegmentálne subokcipitálne svaly

Obrázok 3: Kraniovertebrálne skĺbenie ( dostupné na: https://docplayer.org/113899008-Os-occipitalis-sonja-schmid.html)

História KISS syndrómu
Hoci v lekárskej literatúre bol klinický obraz KISS syndrómu opísaný skôr, v roku 1984 bol súbor príznakov prvýkrát pomenovaný ako cervikálno-diencefalický kineziologický syndróm(6). Od roku 1991 sa jeho názov skracuje na KISS syndróm a podrobný popis klinického obrazu, klasifikáciu, variácií syndrómu a odporúčania na terapiu uvádza v mnohých článkoch Dr. Heiner Biedermann, nemecký chirurg, špecializujúci sa na manuálnu terapiu, najmä u detí. KISS syndróm charakterizoval ako prejav mechanického problému v oblasti krčnej chrbtice. V praxi fyzioterapeuta sa s problematikou KISS syndrómu stretávame príležitostne, no vyvoláva určité dilemy týkajúce sa diagnostiky a terapie.

Etiológia
Z etiopatogenetického hľadiska sa u KISS syndrómu predpokladá funkčná blokáda kraniovertebrálneho skĺbenia, o niečo zriedkavejšie na úrovni distálnych krčných medzistavcových dynamických segmentov. Príčinou funkčnej blokády v kraniovertebrálnom spojení alebo v iných segmentoch krčnej chrbtice sú najčastejšie dislokácie medzistavcových kĺbov alebo zmeny okolitých mäkkých tkanív v oblasti kĺbov (2; 4; 6).

Rizikové faktory vzniku
Rizikové faktory vzniku KISS syndrómu sú najmä v mechanizme pôrodnej traumy pri prechode hlavičky dieťatka pôrodnými cestami a v limitujúcich podmienkach vnútromaternicového rastu dieťatka a vývoja pohybu. Väčšiu predispozíciu majú bábätká z viacpočetných tehotenstiev a tie, u ktorých bol zaznamenaný slabý vnútromaternicový pohyb, deti narodené s použitím mechanických prostriedkov (vákuum, kliešte) a genetickej predispozície.

Klinický obraz
V klinickom obraze nachádzame zmeny v oblasti krčnej chrbtice a viacpočetné sekundárne príznaky. Dominantným príznakom funkčnej blokády oblasti krčnej chrbtice je fixované asymetrické držanie hlavy v úklone alebo v záklone, sprevádzané asymetrickým hypertonusom paravertebrálnych svalov a lokálnou taktilnou hypersenzitivitou. Sprievodnými príznakmi, ktoré sú zreteľne pozorovateľné v klinickom obraze, sú ťažkosti so saním a prehĺtaním, insuficiencia v orofaciálnej oblasti (slintanie, neúplné uzavretie úst), okcipitálna asymetrická konfigurácia hlavy a asymetria štruktúry atrofiky svalov v oblasti krku. Deti majú ťažkosti s nastavením rytmu spánku a bdenia, problémy so správaním (nepokoj, precitlivenosť, nadmerný plač), brušné koliky a horúčkovité epizódy bez patologických zmien v laboratórnych nálezoch. Spontánne pohyby novorodenca sú skromné na kvantitu a rôznorodosť v pohybovom repertoári, s dominantnou asymetriou držania hlavy, väčšinou sprevádzanou výdatným plačom pri manipulácii s dieťaťom pri každodenných činnostiach.

Diagnóza KISS syndrómu bola spočiatku založená na konštantnom držaní hlavy, trupu a následnej asymetrii. Ale v priebehu rokov spätná väzba pomohla získať oveľa jasnejší obraz o základoch KISS syndrómu. Keď sa podrobnosti syndrómu stali prepracovanejšími, ukázalo sa, že v skutočnosti existujú dve skupiny prejavujúcej sa symptomatológie. Boli stanovené klinické príznaky pre dve skupiny KISS I. a KISS II (2; 6).

Príznaky pre syndróm KISS I.:
– konštantný úklon trupu (lateroflexia);
– torticollis – konštantný úklon hlavy;
– jednostranná mikrozómia (asymetria tvárovej oblasti);
– asymetria tvaru lebky;
– C-skolióza krku a trupu;
– asymetria gluteálnej oblasti;
– asymetria pohybu končatín;
– oneskorovanie motorického vývoja na jednej strane.

Príznaky pre syndróm KISS II.:
– hyperextenzia hlavy (počas spánku);
– asymetrické sploštenie záhlavia (okcipitálnej oblasti);
– pri trakčnom teste zapadanie hlavy po 3 mesiaci veku;
– svalová hypotonónia orofaciálnej oblasti;
– problematické dojčenie – nemožnosť dojčiť z obidvoch strán.

Fyzioterapia
Cielená fyzioterapeutická intervencia KISS syndrómu vedie k normalizácii funkčnej poruchy kraniovertebrálneho skĺbenia a k harmonizácii vyššie uvedených adaptačných mechanizmov. Po odbornom ošetrení skúseným fyzioterapeutom sa dá rýchlo a efektívne upraviť pohyblivosť krčnej chrbtice a eliminovať subokcipitálne napätie, ktoré je hlavným faktorom príznakov KISS syndrómu.

Autor článku: doc. PhDr. Elena Žiaková, PhD. 

Zdroje:
1. Biedermann, H. 1992: Kinematicimbalancesdue to suboccipitalstrain in newborns. J. Manual Med (1992) 6:151-156.
2. Consultation KISS 2022. Syndrome de KISS. Dostupné na https://syndromedekiss.com/en/home/
3. Habara, R. 2022: Masážna terapia, 2022 dostupné na https://www.masaznaterapia.sk/l/blokada-atlasu-zavraty-tinitus-bolesti-hlavy-a-migreny/Consultation KISS 2022:
4. Jirout J, 1990: RoentgenologischeBewegungsdiagnostik der Halswirbelsaule. Fischer, Stuttgart.
5. Schmid, S. 2022: Os occipitalis. Dostupné na: https://docplayer.org/113899008-Os-occipitalis-sonja-schmid.html
6. Tretinjak N. -Matasić. KISS syndrome – physicaltherapyapproach to disorders of posture and movement. In PaediatriaCroatica, Vol. 53 No. 3, 2009.
7. Véle, F. Kineziologie pro klinickou praxi. Vyd. 1. Praha: Grada, 1997. 271 s. ISBN 8071692565.

W sed

Dieťatko od narodenia, po jeho samostatnú chôdzu prechádza, tzv. motorickou ontogenézou, ktorá je charakteristická pre jeho pohybový vývoj. Motorická ontogenéza má určitú kvalitu a kvantitu vývoja a u detí posudzujeme najvyšší stupeň pohybovej aktivity a najkvalitnejšie prevedenie pohybu, ktoré zodpovedá určitému stupňu ideálneho pohybového vývoja.

Každé dieťatko má vlastnú genetickú výbavu, ktorá riadi jeho motorickú ontogenézu a tiež motiváciu a prostredie, ktoré ho ovplyvňuje. Do 6 mesiacov života by malo zvládnuť otáčanie na bruško a späť, chytať si nožičky a  v polohe brušku oporu o dlaň s  vystretými lakťovými kĺbmi. Na konci 9 mesiaca by malo dokázať zaujať polohu „na štyri“, prípadne štvornožkovať a posadiť sa. Samozrejme medzníky vývoja nasledujú postupne za sebou, avšak existujú rozdiely medzi  deťmi v zrení nervových štruktúr, takže nie všetky deti sa motoricky prejavujú rovnako v rámci jednotlivých trimenonov. Súčasťou pohybového vývoja približne na konci III. trimenonu je sed. Postupne ako CNS dozrieva mení  sa aj  kvalita sedu a z počiatočného šikmého sedu, kde je základňa stehno, panva a horná končatina, postupne  dieťatko opúšťa oporu o ruku ale ohnuté dolné končatiny pretrvávajú. Keď sú  brušné a chrbtové svaly v dostatočnej synergickej funkcii, tak dieťatko sedí s dolnými končatinami vystretými a s rovným chrbátikom v tzv. pozdĺžnom sede. V období 9 mesiaca deti začínajú štvornožkovať, čo môže predchádzať sedu a v určitom období sa posadia z polohy „na štyri“ na päty alebo medzi päty do tzv. „W“ sedu. Takže „W“ sed v určitom období vývoja môže byť súčasťou ontogenézy a sú detičky, ktoré najskôr štvornožkujú, postavia sa a až neskôr, keď dozrie ich nervová sústava, sa posadia. V tomto období môžu používať „W“ sed.

Nie je správne,  aby v prípade, že dieťa nedokáže sedieť v pozdĺžnom sede ale sedí vo „W“ sede sa im vystierali dolné končatiny. Môže to spôsobiť nestabilitu trupového svalstva alebo kyfózu v hrudnej a lumbálnej chrbtici.

Vo vyššom veku je „W“ sed štartovacia pozícia pre hru, dieťa sa v nej môže hrať bez toho, aby mu prekážali dolné končatiny, je to východisková pozícia napr. pre hru s autíčkami a pod. Dôležité je posúdiť kvalitu tohto sedu, nakoľko postavenie panvy voči dolným končatinám pôsobí tlakom na bedrové kĺby. Ak dieťa sedí na pätách alebo ľahko medzi pätami, tak táto poloha nepredstavuje ohrozenie vývoja bedrových kĺbov (obrázok 1, 2). „W“ sed, kde dieťatko má vnútorné hrany chodidiel na podlahe je patologický a je potrebné sa pokúsiť o korekciu tak, že dieťa posadíme na päty (obrázok 1).  Ponechanie dieťatka vo „W“ sede s vnútornými hranami chodidiel na podložke, môže ohroziť postavenie členkových, kolenných a bedrových kĺbov. V prípade, že dieťatko preferuje  uvedený sed (obrázok 3),  je potrebné vyšetrenie fyzioterapeutom, aby sa zhodnotila kvalita motorického vývoja.

Obrázok 1

Obrázok 2

Obrázok 3

Autor článku: doc. PhDr. Elena Žiaková, PhD.

Vrodené deformity nohy

PES EQINOVARUS
Často sa stretávame s otázkou, či má význam rehabilitovať dieťatko s vrodenou deformitou nohy alebo ho rovno nechať zoperovať? Pretrvávajú rôzne názory, no je veľmi dôležité najprv zistiť o akú diagnózu vôbec ide.

Prečítať článok

Paréza brachiálneho plexu

Plexus brachialis je spleť nervových vlákien, ktoré vedú  do hrudníka, ramena, predlaktia a ruky. Brachiálny plexus je uložený relatívne pod povrchom a je krytý len mäkkými tkanivami a svalmi krku (m. scalenus anterior), claviculou a v dolnej časti pectorálnymi svalmi. Na krku prebieha v interscalenovom uhle, tvorený m. scalenus anterior, m. scalenus medius a 1. rebrom. Plexus potom prechádza pod claviculou a pod šlachou m. pectoralis minor k axile. Časť leží na pľúcnom hrote až cez 1.rebro. S plexom úzko súvisia aj cievy pod kľúčnou kosťou.

Prečítať článok

Syndróm šikmého krku a polohová plagiocefália

Syndróm šikmého krku patrí k pôrodným traumám periférneho motorického systému. Popôrodná trauma väčšia alebo menšia blokuje štart ideálneho motorického vývoja. Ide o poranenie mäkkých tkanív v oblasti šije a hlavy. Poškodenie mäkkých tkanív sprevádza reakcia, bolesť alebo minimálne pocit diskomfortu, môže to byť lokálny edém alebo hematóm.

Prečítať článok

Postupy fyzioterapeutickej intervencie u predčasne narodeného dieťaťa

Ešte pred dvadsiatimi rokmi sa za životaschopné považovali iba deti s pôrodnou hmotnosťou nad jeden kilogram a aj tie boli veľmi ohrozené najrôznejšími závažnými komplikáciami. Významné svetové pracoviská udávajú v hmotnostnej kategórii pod 500g približne 10 % prežívajúcich novorodencov, v kategórii 700-800g 60% a nad 1000g až 93% prežívanie nedonosených detí. S deťmi veľmi nízkej pôrodnej hmotnosti (klasifikáciu podľa hmotnosti zobrazuje tabuľka 1 pretrvávajú aj neskoršie určité problémy hlavne vývojové poškodenie CNS, výrazné poškodenie CNS (mentálna retardácia, cerebrálne poškodenie), senzorické poruchy (strata sluchu, poruchy vízu), alebo minimálne mozgové poškodenie (poruchy reči, pozornosti, správania, hyperaktivita a pod).

Prečítať článok

Respiračná fyzioterapia u detí

K najčastejším ochoreniam v detskom veku patria choroby respiračného systému. Väčšinou majú akútny priebeh, niekedy dochádza k častému opakovaniu až k ich chronicite. Na vzniku a rozvoji patológie v respiračnom systéme detí sa môžu podieľať viaceré faktory ako napríklad: anatomické abnormality dýchacích ciest, nedostatočná zrelosť imunitného systému, genetické faktory (cystická fibróza, vrodené chyby pľúc, alergie), a tiež vplyv vonkajšieho prostredia, ako je znečistenie ovzdušia a infekcie (najčastejšie to sú vírusy chrípky, respiračný vírus, rinovírusy, adenovírusy).

Prečítať článok

Brušná diastáza u detí

Milí rodičia, detičky sú naša láska. Majú u nás vyčlenené celé detské oddelenie, veď viete. Problémom, s ktorým sa často stretávame v našej praxi je brušná diastáza u detí.

Prečítať článok