W sed

Dieťatko od narodenia, po jeho samostatnú chôdzu prechádza, tzv. motorickou ontogenézou, ktorá je charakteristická pre jeho pohybový vývoj. Motorická ontogenéza má určitú kvalitu a kvantitu vývoja a u detí posudzujeme najvyšší stupeň pohybovej aktivity a najkvalitnejšie prevedenie pohybu, ktoré zodpovedá určitému stupňu ideálneho pohybového vývoja.

Každé dieťatko má vlastnú genetickú výbavu, ktorá riadi jeho motorickú ontogenézu a tiež motiváciu a prostredie, ktoré ho ovplyvňuje. Do 6 mesiacov života by malo zvládnuť otáčanie na bruško a späť, chytať si nožičky a  v polohe brušku oporu o dlaň s  vystretými lakťovými kĺbmi. Na konci 9 mesiaca by malo dokázať zaujať polohu „na štyri“, prípadne štvornožkovať a posadiť sa. Samozrejme medzníky vývoja nasledujú postupne za sebou, avšak existujú rozdiely medzi  deťmi v zrení nervových štruktúr, takže nie všetky deti sa motoricky prejavujú rovnako v rámci jednotlivých trimenonov. Súčasťou pohybového vývoja približne na konci III. trimenonu je sed. Postupne ako CNS dozrieva mení  sa aj  kvalita sedu a z počiatočného šikmého sedu, kde je základňa stehno, panva a horná končatina, postupne  dieťatko opúšťa oporu o ruku ale ohnuté dolné končatiny pretrvávajú. Keď sú  brušné a chrbtové svaly v dostatočnej synergickej funkcii, tak dieťatko sedí s dolnými končatinami vystretými a s rovným chrbátikom v tzv. pozdĺžnom sede. V období 9 mesiaca deti začínajú štvornožkovať, čo môže predchádzať sedu a v určitom období sa posadia z polohy „na štyri“ na päty alebo medzi päty do tzv. „W“ sedu. Takže „W“ sed v určitom období vývoja môže byť súčasťou ontogenézy a sú detičky, ktoré najskôr štvornožkujú, postavia sa a až neskôr, keď dozrie ich nervová sústava, sa posadia. V tomto období môžu používať „W“ sed.

Nie je správne,  aby v prípade, že dieťa nedokáže sedieť v pozdĺžnom sede ale sedí vo „W“ sede sa im vystierali dolné končatiny. Môže to spôsobiť nestabilitu trupového svalstva alebo kyfózu v hrudnej a lumbálnej chrbtici.

Vo vyššom veku je „W“ sed štartovacia pozícia pre hru, dieťa sa v nej môže hrať bez toho, aby mu prekážali dolné končatiny, je to východisková pozícia napr. pre hru s autíčkami a pod. Dôležité je posúdiť kvalitu tohto sedu, nakoľko postavenie panvy voči dolným končatinám pôsobí tlakom na bedrové kĺby. Ak dieťa sedí na pätách alebo ľahko medzi pätami, tak táto poloha nepredstavuje ohrozenie vývoja bedrových kĺbov (obrázok 1, 2). „W“ sed, kde dieťatko má vnútorné hrany chodidiel na podlahe je patologický a je potrebné sa pokúsiť o korekciu tak, že dieťa posadíme na päty (obrázok 1).  Ponechanie dieťatka vo „W“ sede s vnútornými hranami chodidiel na podložke, môže ohroziť postavenie členkových, kolenných a bedrových kĺbov. V prípade, že dieťatko preferuje  uvedený sed (obrázok 3),  je potrebné vyšetrenie fyzioterapeutom, aby sa zhodnotila kvalita motorického vývoja.

Obrázok 1

Obrázok 2

Obrázok 3

Autor článku: doc. PhDr. Elena Žiaková, PhD.