Pätová ostroha a bolesť pri chôdzi
ČO JE TO PÄTOVÁ OSTROHA?
Ako pätovú ostrohu označujeme kostný útvar, ktorý sa vytvorí v úpone väzivových a šľachových štruktúr na pätovej kosti zospodu chodidla alebo na zadnej strane v úpone Achillovej šľachy. Predpokladá sa, že vzniká ako následok zápalových procesov pri mikroporaneniach danej štruktúry z opakovaného preťaženia. Preto sa často vyskytuje pri nesprávnom stereotype chôdze, monotónnej repetitívnej alebo statickej záťaži pri práci či športe alebo pri náhlom výraznom navýšení zaťaženia. Rizikovými faktormi sú aj nadváha, nesprávna obuv, chôdza naboso po tvrdých a studených povrchoch. Samotný vzniknutý kostný útvar však nachádzame aj u ľudí bez príznakov a obtiaží, tie skôr preto prisudzujeme práve prebiehajúcemu zápalovému procesu. Na jeho utlmenie môžeme využiť napríklad terapiu rázovou vlnou a odľahčenie pomocou vložiek, zvolením vhodnejšej obuvi či zmenou pohybového režimu.
Na základe výskumu na vzorke vyše 100 pacientov to vieme celkom presne. Naša kolegynka, Mgr.Lenka Ganobčíková sa vo svojom výskume k diplomovej práci zamerala na najčastejší príznak pacientov s pätovou ostrohou a to práve na bolesť pri chôdzi. Pacienti vypĺňali dotazník pred a po 5. aplikácii rázovej vlny. Bolesť bola hodnotená numerickou škálou od 0 po 10. Výskumu sa zúčastnilo presne 102 pacientov, pričom u 52 z nich pretrvávala bolesť viac ako 3 mesiace = skupina chronických pacientov, u zvyšných 50 pacientov bolesť trvala menej ako 3 mesiace = skupina akútnych/ subchronických pacientov. V skupine chronických pacientov došlo k výraznému zníženiu intenzity bolesti pri chôdzi u 45 pacientov, intenzita bolesti sa nezmenila u 5 pacientov a u 2 bolo zaznamenané zhoršenie intenzity bolesti. V skupine akútnych/ subchronických pacientov bolo zaznamenané zlepšenie u 41 pacientov z 50, intenzita sa nezmenila u 7 pacientov a k zhoršeniu došlo taktiež u 2 pacientov. Výsledky z výskumu sú významné u oboch testovaných skupín, pričom zhoršenie u 4 pacientov môže pôsobiť znepokojivo. Treba však myslieť na dôležitú súčasť terapie, ktorou je pokojový režim počas aplikácií. Pri nedodržaní odporúčaní daných fyzioterapeutom, ktoré zahŕňajú zníženie záťaže kladenej na chodidlo počas aplikácií, môže dôjsť k negatívnej reakcii na aplikáciu rázovej vlny a následnému zhoršeniu stavu. Vidíme však, že zo všetkých zúčastnených pacientov došlo k zlepšeniu až u 86 z nich, čo predstavuje 84 %.
Na záver si dovolíme zdôrazniť, že po odznení chronických či akútnych prejavov, je vhodné absolvovať pohybovú terapiu s cieľom úpravy stereotypu chôdze, zlepšenia kondície tkanív a nastavením pohybového režimu tak, aby sa predišlo recidívam.