Respiračná fyzioterapia u detí

K najčastejším ochoreniam v detskom veku patria choroby respiračného systému. Väčšinou majú akútny priebeh, niekedy dochádza k častému opakovaniu až k ich chronicite. Na vzniku a rozvoji patológie v respiračnom systéme detí sa môžu podieľať viaceré faktory ako napríklad: anatomické abnormality dýchacích ciest, nedostatočná zrelosť imunitného systému, genetické faktory (cystická fibróza, vrodené chyby pľúc, alergie), a tiež vplyv vonkajšieho prostredia, ako je znečistenie ovzdušia a infekcie (najčastejšie to sú vírusy chrípky, respiračný vírus, rinovírusy, adenovírusy).

Pod vplyvom ochorenia dochádza k zmene dychového vzoru a k rozvinutiu respiračnej symptomatológie závisiacej od typu a závažnosti ochorenia:

• Dyspnoe (dýchavičnosť) – sťažené, namáhavé dýchanie so subjektívnym pocitom nedostatku vzduchu
• Apnoe – epizóda zástavy dychu na 20 a viac sekúnd, sú časté najmä u nedonosených detí a môžu byť príčinou syndrómu náhlej smrti dojčiat
• Hyperpnoe – prehĺbenie dychu
• Bradypnoe – spomalené a oligopnoe – plytké dýchanie, pri ktorom sa zníži minútová ventilácia, objavuje sa najmä pri poruchách CNS
• Kašeľ – je prítomný u veľkej väčšiny respiračných ochorení, jeho charakter nám pomáha určiť lokalizáciu a príčinu ochorenia
• Problémy s koordináciou dýchania pri prijímaní potravy
• Cyanóza – je viditeľná, indikuje závažnú poruchu respiračného systému
• Stridor – pískavé vŕzgavé zvuky počas dýchania

V súčasnosti sú najčastejšími ochoreniami detí v skorom detskom veku infekcie dýchacích ciest. Podľa lokality postihnutia delíme respiračné infekcie na zápaly horných dýchacích ciest a dolných dýchacích ciest. V detskom veku do 3 až 6 rokov trápia deti nosné mandle, ktoré postupne miznú a v školskom veku sa už väčšinou nevyskytujú. Nosné mandle (adenoidná vegetácia) môžu následkom častých zápalov nosovej dutiny zhrubnúť a pôsobiť potom ako mechanická prekážka v dýchacích cestách (v nosohltane) a sťažiť dýchanie. Opakované zápaly alebo alergie sú príčinou prítomnosti spúta (hlienu) v dýchacích cestách a precitlivenosti priedušiek. Chronické ochorenia dýchacieho systému spôsobujú sekundárne zmeny pohybového aparátu a nepriaznivo ovplyvňujú samotné dýchanie. Prítomné je preťaženie tonických svalových skupín, ktoré majú sklon ku skráteniu a oslabenie fázických svalov. Nerovnováha svalovej funkcie spôsobuje svalovú dysbalanciu a výsledkom je držanie hlavy a pliec v predsune, abnormality v tvare hrudníka, akcentovaná hrudná kyfóza a vyčnievajúca brušná stena s oslabeným brušným svalstvom. Bránica ako hlavný nádychový sval, pre svoju správnu funkciu potrebuje určité napätie brušnej muskulatúry, v prípade jej uvoľnenia však odstupy v oblasti chrupaviek VII.–XII. rebier sťahujú rebrové oblúky a výsledkom je paradoxné dýchanie s krídlovitým postavením dolných rebier s obrazom Harrisonovej ryhy. Nekoordinované dýchanie a svalová dysbalancia sa však môžu prejaviť aj vo forme diastázy priameho brušného svalu.

Táto zmena funkcie bránice pri namáhavom dýchaní môže vplývať aj na funkciu dolného pažerákového zvierača a viesť k progresii a symptómom gastroezofageálneho reflexu (GER). Diskoordinácia dýchania a prehĺtania spoločne s prejavmi GER vedie k aspirácii, zápalom a niekedy k bronchospasmom.

Dýchanie u detí s respiračnou symptomatológiou vyžaduje zvýšené úsilie pri respirácii. Nakoľko je však účinnosť respirácie nižšia, čoskoro nastupuje slabosť a únava dýchacích svalov. Takéto dieťa má väčšinou problémy aj pri príjme potravy a zle prospieva. Často trpí malnutríciou. Dochádza k spomaleniu rastu, pretože energia, ktorá by mohla byť využitá k rastu, je spotrebovaná na zabezpečenie respiračných potrieb.

Respiračná fyzioterapia
Pomocou respiračnej fyzioterapie sa snažíme o zaistenie fyziologického dychového vzoru, zvyšovanie ventilačných parametrov dychových funkcií a o zvýšenie pohyblivosti hrudníka. Následne dochádza k posunu a odstráneniu spúta (hlienu) z dýchacích ciest, ich rozšíreniu a uľahčenému prúdeniu vzduchu. Správnou fyzioterapiou tiež aktivujeme bránicu nielen v jej hlavnej dychovej funkcii, ale aj v jej posturálnej funkcii. Súčasťou fyzioterapeutickej intervencie je i prevencia vzniku náhradných, patologických vzorov dýchania s prevahou aktivity pomocných dýchacích svalov. Takéto vzory sú neekonomické a vedú k chronickej únave respiračných svalov a ku nepriaznivému ovplyvneniu psychomotorického vývoja. V respiračnej fyzioterapii presnými dotykmi, úchopmi a manipuláciou zamedzíme fixáciu substitučných vzorov pohybu v centrálnej nervovej sústave a naopak podporíme fixáciu správneho zapojenia svalov. Respiračne choré dieťa by si totiž mohlo opakovaným používaním substitučných vzorov vybudovať základ pre chybné držanie tela.

Respiračný handling
Respiračný handling je konceptom vyvinutým na podklade vývojovej kineziológie a neurofyziologických metód v spojení s kontaktným dýchaním. Z týchto princípov bola formulovaná fyzioterapia nazvaná „kontaktná stimulujúca fyzioterapia“ (contact stimulating physiotherapy – CSP), ktorá sa stala podstatou fyzioterapeutickej metódy „respiračný handling“. Dôležitou súčasťou tejto metódy je zaučenie rodičov, ktorí potom vykonávajú terapiu sami pri každej manipulácii a hre s dieťaťom.

Predčasne narodené deti
Veľkou skupinou detí indikovaných na terapiu pomocou respiračného handlingu sú predčasne narodené deti. Za nedonosené / predčasne narodené deti považujeme tie deti, ktoré sa narodili pred koncom 37. týždňa tehotnosti a ich pôrodná hmotnosť bola nižšia ako 2500g. Okrem iného u nich nie je dovyvinutá centrálna nervová sústava (CNS). Aj preto je nedonosené dieťa viac ohrozené poruchou pohyblivosti než dieťa donosené. Vývoj dýchacieho systému takisto nie je dokončený, a to nielen z dôvodu nezrelého CNS, ale aj z dôvodu nezrelosti pľúc. Predčasne narodené deti majú určitý charakteristický motorický deficit, patologické motorické prejavy, ktoré sú viditeľné už v 5. týždni korigovaného veku. Pretrváva novorodenecké postavenie panvy, asymetrické držanie tela, konštantná rotácia hlavy k jednej strane a predsunuté držanie ramenných kĺbov. Častá je hyperabdukcia bedrových kĺbov, kompenzačné držanie tela s hyperextenziiou trupu a záklon hlavy. Dýchací systém je následne obmedzený sťaženou funkciou bránice, nepravidelnosťou dychovej frekvencie a rytmom dýchania, asymetriou trupu a menšou pohyblivosťou hrudníka. Tieto pohybové nedostatky sa nevyskytujú samostatne, ale vzájomne sa kombinujú, resp. sa na seba nabaľujú. Dávajú základ vzniku svalovým dysbalanciám, ktoré nedokážu zabezpečiť dostatočnú stabilitu trupu a kĺbov a deti na uspokojovanie svojich potrieb používajú kompenzačné motorické stereotypy, ktoré nie sú správne.

Metódy respiračnej fyzioterapie a respiračného handlingu sú zamerané na zníženie bronchiálnej obštrukcie, zlepšenie priechodnosti dýchacích ciest, ventilačných parametrov, na prevenciu zhoršovania funkcie pľúc, zvýšenie fyzickej zdatnosti a na dosiahnutie a udržanie optimálneho pocitu zdravia.

Autor článku: doc. PhDr. Elena Žiaková, PhD. mim. prof.