Rehabilitácia pre bábätká: vyšetrenie polohových reakcií

Nie všetky detičky sa vyvíjajú rovnako. Niektoré dokážu určité činnosti skôr, iné neskôr. Určiť správnosť vývoja alebo prípadnú odchýlku od kvality či rýchlosti vývoja, dokážeme prostredníctvom vyšetrenia.
.
Čo môžu rodičia očakávať pri vyšetrení?
V rámci funkčnej diagnostiky motorického vývoja dieťatka sa vyšetruje:
– vlastná motorika dieťaťa, ktorú porovnávame s ideálnou ontogenézou – určenie jej kvality (ako to robí?) a kvantity (čo všetko dokáže?)
– polohové reakcie – tu sa sústredíme na posturálnu reflexológiu, ktorá je úzko spätá s fázickou motorikou (uchopovanie, chôdza….) a s vývojom vzpriamovacích reflexov (vzpriamenie hlavičky na brušku, opora o horné končatiny…)
– primitívna reflexológia – jej prítomnosť v čase, symetrickosť a intenzita
Vyšetrenie polohových reakcií
Polohové reakcie predstavujú reflexné držania a pohyby, vyprovokované určitou zmenou polohy tela v priestore. Podľa toho, aký stupeň vývoja dieťatko dosiahne, menia i svoju podobu, to znamená, že prebiehajú v rôznych fázach. Tieto fázy sú objektívnymi medzníkmi dosiahnutého vývoja. V normálnom motorickom vývoji korešpondujú fázy polohových reakcií s dosiahnutým stupňom vývoja fázickej motoriky a posturálnej ontogenézy. V praxi sa používa sedem polohových reakcií, ktoré sa môžu hodnotiť už v novorodeneckom veku. Polohové reakcie sa stávajú bezpredmetnými, akonáhle je dieťa schopné samostatnej chôdze. Vyšetrujú sa u detí do 1 roka veku, u predčasne narodených detí aj dlhšie.
.
Vojtova reakcia
Vertikálna poloha, dieťa sa drží za trup, chrbtom k terapeutovi. Reakcia sa vybaví rýchlym pretočením dieťaťa do horizontálnej polohy. Sleduje sa reakcia trupu a končatín.
 
Trakčný test
Východisková poloha: ľah na chrbte s hlavou v strednom postavení. Reakcia sa vybaví uchopením dieťaťa za ruky a pomalým zdvihnutím do horizontálnej polohy pod 45° uhlom. Sleduje sa postavenie hlavičky a dolných končatín.
 
 
Vis dolu hlavou podľa Peipera 
Východisková poloha je na chrbte: hlava v strednom postavení, ruky musia byť otvorené. Reakcia sa vybaví tak, že dieťa sa uchopí nad kolená a rýchlo sa pretočí do vertikálnej polohy dolu hlavou. Sleduje sa postavenie trupu a rúk.
 
Vis dolu hlavou podľa Collisovej
Predchádzajúca východisková poloha je modifikovaná tak, že dieťa sa uchopí nad jeden kolenný kĺb a prenesieme do visu dolu hlavou. Sleduje sa reakcia voľnej dolnej končatiny.
 
Vis v horizontálnej polohe podľa Collisovej
Testované dieťa je v polohe na chrbte a vyšetrujúci ho uchopí za hornú a dolnú končatinu na tej istej strane a rýchlo ho prenesie do horizontálneho visu. Sleduje sa reakcia visiacich končatín.
 
Landauova reakcia 
Dieťa sa drží na dlani pod bruchom v horizontálnej polohe. Sleduje sa postavenie hlavičky, trupu a končatín.
 
Reakcia visu pod pazuchou
Dieťa sa dostáva do vertikálneho držania, vyšetrujúci ho uchopí za trup s hlavou hore. Sleduje sa postavenie dolných končatín.
 
Vyšetrujúci okamžite zhodnotí výslednú reakciu nakoľko opakovanie testu už nemá výpovednú hodnotu.
Pri výslednej reakcii na zmenu polohy v priestore sa uplatňuje aferentácia a eferentácia:
Princíp aferentácie sa uplatňuje z dráh: z proprioreceptorov, z interoreceptorov vnútorných orgánov, z exteroreceptorov v koži, z telereceptorov, z vestibulárnych receptorov. V centrálnej nervovej sústave sa aferentné impulzy spracujú a integrujú. Odpoveďou na spracovanie, dieťa urobí pohyb, ako reakciu na polohu v priestore.
.
Princíp eferentácie je odpoveďou na aferentné podnety. Spracovanie podnetov z nesmierneho počtu receptorov (intervertebrálne kĺby, malé a veľké kĺby končatín, napätia kostrového svalstva, napätia svalstva ramenných a bedrových pletencov končatín, exteroreceptívne podnety kože, interoreceptívne podnety vnútorných orgánov, vestibulárnych a optických podnetov), vyžaduje enormný výkon na spracovanie v centrálnej nervovej sústave. Tá má určitý “fond”, do ktorého sa sústreďuje toto veľké množstvo podnetov. Tu sa potom vyhľadáva vhodná odpoveď ako prejav pohybu hlavy, trupu a končatín v priestore. Najdôležitejšie pre určenie progresie vývoja je porovnanie vyšetrenia polohových reakcií, či korelujú s vývojovými fázami motoriky po určitom čase.
Polohové reakcie sa vyšetrujú spravidla pri posudzovaní stupňa psychomotorického vývoja, na určenie motorickej odchýlky, na stanovenie diagnózy alebo na zhodnotenie účinku terapie.
.
Autor textu: doc. PhDr. Elena Žiaková, PhD., mim. prof.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *