Zmyslové vnímanie v logopédii
Ako logopédia pracuje so zmyslovým vnímaním – napríklad sluchom, zrakom, hmatom – pri podpore rozvoja reči u malých detí sme sa spýtali našej logopedičky Martinky Kukumbergovej. Táto a ďalšie otázky nadväzujú na nedávny rozhovor Pohyb a Reč s našou detskou fyzioterapeutkou, Magdalénkou Varcholovou.
Zmysly sú pre nervový systém dieťaťa kľúčové, doslova ako potrava pre mozog. Bez dostatočného prísunu zmyslových informácií by sa nervový systém nevyvíjal správne a to by malo vplyv aj na rozvoj reči. Každý vnem (teda to, čo cítime, vidíme, počujeme, ochutnáme, alebo sa dotýkame) je pre náš mozog informácia. Spájaním vnemov z viacerých zmyslov sa mozog učí vytvárať spojenia. Sluchové a zrakové centrá v mozgu sú blízko seba a vzájomne si vymieňajú informácie. Ak by mozog nedokázal spájať to, čo počujeme, s tým, čo vnímame inými zmyslami, mali by sme problém s porozumením počutého. Zrak nám pomáha chápať, čo počujeme, a sluch zas dopĺňa to, čo vidíme. Logopedické terapie sa nezaobídu bez zapájania zraku, sluchu a hmatu.
Zrak:
Používame vizuálne pomôcky: obrázky, videá, písané slová, aby sme našim pacientom pomohli porozumieť hovorenému, a podporili správnu artikuláciu trénovanej hlásky (odzeranie správneho artikulačného miesta) a rozširovali slovnú zásobu, budovali gramatiku. Vizuálne pomôcky sú nevyhnutnou súčasťou logopedickej terapie.
Sluch:
Sluchová spätná väzba je pre rozvoj reči kľúčová. V terapii používame zvukové hračky a vlastné “vychytávky” na diskrimináciu rôznych zvukov – napr. zvuk fazule v krabičke znie inak ako zvuk ryže. Deti tiež obľubujú zvukové pexesá so zvukmi hudobných nástrojov, zvierat a pod. To sú všetko zvuky prostredia. Zvýšenú pozornosť venujeme rečovým zvukom, teda hláskam. Jedným z cvičení, ktoré využívame je tzv. sluchové rozlišovanie hlások – “Znie to rovnako? BUK – PUK?” Sluch je v logopedickej terapii rovnako dôležitý, pretože umožňuje dieťaťu vnímať rečové podnety, rozlišovať zvuky, napodobňovať výslovnosť a rozumieť hovorenej reči.
Dotyk:
Pri trénovaní správneho artikulačného miesta vybraných hlások používame tzv. taktilné (dotykové) nápovedy. Napr. pri nácviku hlásky „T“ sa špachtlou jemne dotkneme miesta za hornými zubami (horný alveolárny oblúk) a označíme miesto, kde sa má špička jazyka dotknúť aby hláska „T“ bola artikulovaná na správnom mieste. Manipuláciou a hrou napr. s plastelínou, kinetickým pieskom (miesenie, trhanie, gúľanie, tvarovanie a pod.), látkami s rôznou textúrou a pod. rozvíjame jemnú motoriku rúk. Zároveň tak pozitívne vplývame aj na jemnú motoriku svalov tváre podieľajúcich sa na tvorbe reči.
Autor článku: Martina Kukumbergová, logopedička
Sme pyšní, že LOGOPÉDIA sa u nás vo Vitalclinic Bratislava stala neoddeliteľnou súčasťou komplexnej starostlivosti o deti.
Objednajte sa na vstupné vyšetrenie v našej logopedickej ambulancii ešte dnes. Urobiť tak môžete tu:
Vitalclinic Bratislava: +421 948 107 571
O tom, ako súvisí jemná motorika rúk (napr. manipulácia s hračkami, úchop) s vývinom rečových centier a či ju môžeme cielene rozvíjať tak, aby to pomáhalo aj reči sa dozviete tu.
Zdroje:
1. Ayres, A. J. (2005). Sensory Integration and the Child (25th anniversary ed.). Western Psychological Services.
2. Kapalková, S., Horňáková, K., & Mikulajová, M. (2005). Kniha o detskej reči. Slniečko.
3. Hanen Centre. (n.d.). It Takes Two to Talk: A Practical Guide for Parents of Children with Language Delays.